Minerály patria do neživej prírody, napriek tomu majú svojrázny život. Vznikajú, určitý čas existujú, niekedy zanikajú – premieňajú sa na iné druhy minerálov. Vplyvom rozličných procesov sa v hlbinách alebo na povrchu zemskej kôry aj premiestňujú. Najčastejšie vznikajú kryštalizáciou taveniny, ale aj inými spôsobmi podľa toho , aké majú na to podmienky. Minerály, ktoré vznikli v zemskom vnútri, sú väčšie ako tie, ktoré vznikli na zemskom povrchu, lebo v hĺbke kryštalizácia prebieha pomalšie. Minerály vznikajú kryštalizáciou roztokov alebo plynov, väčšinou v trhlinách alebo dutinách hornín. Niektoré minerály, napr. kamenná soľ, vznikli kryštalizáciou z morskej vody. Veľká väčšina minerálov sa v prírode nachádza v podobe kryštálov. Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou stavbou, ohraničené rovnými plochami. Kryštály môžu mať rozličný tvar mnohostenov. Tvoria ho plochy, ktoré sa pretínajú v hranách a zbiehajú v rohoch. Plochy , hrany a rohy ohraničujú kryštál. Kryštály majú málokedy jednoduché tvary, ako sú kocka , hranol. V prírode sa vyvíjajú zložité tvary kryštálov , ktoré sú spojením jednoduchých tvarov. Veľkosť kryštálov môže byť rôzna v závislosti od podmienok ich vzniku. Niektoré sú viditeľné iba mikroskopom, napr. kryštály kalcitu vo vápenci, iné môžeme dobre pozorovať aj voľným okom. Ojedinele sa našli aj kryštály veľkosti niekoľkých metrov. Kryštál, ktoré majú v dutinách alebo puklinách voľný priestor na rast, vytvárajú pekne vyvinuté mnohosteny s ohraničenými, rovnými plochami. Nazývajú sa kryštalované minerály. Zoskupenie kryštálov na spoločnom základe sa nazýva drúza. V prírode vzniká zriedkavo. Niektoré kryštály tvoria za určitých podmienok zrasty – dvojčatá.