So založením a vôbec dejinami Nových Zámkov súvisí existencia štyroch maďarských obcí v 12. storočí: 1; Nyárhíd : (ležal na pravom brehu Nitry, asi tri km severne od dnešného mesta) 2; Lék : (nachádzal sa na území letiska, pri Bajčianskej ceste) 3; Gyorok : (územie obce sa zhoduje s dnešným mestom ) 4; Gúg : ( vedľa hája Berek) Založenie Nových Zámkov priamo súvisí s tureckým nebezpečenstvom. Keď Turci dobili Ostrihom a začali sa posúvať severním smerom, Nové Zámky sa stali najvýznamnejším hradom. Výstavbu hradu môžeme pokladať za zakladajúci rok mesta. Bol to rok 1545. Hrad mal tvar šesťuholníkovej hviezdy so šiestimi baštami: Forgáchova, Žerotínova, Fridrichova, Cisárska, Ernestova, Česká Hrad Turci dobyli, osud mesta bol spečatený na 22 rokov. Turci sa tu usadili ako doma. Hrad ako vojenský objekt poslednýkrát slúžil počas povstania Františka Rákocziho v 18. storočí, keď sa ho zmocnili kuruci. V roku 1733 získali Nové Zámky štatút mesta a začali používať svoj znak ako pečať. V 18. storočí v meste pôsobil ako farár osnovateľ normy, prvého slovenského spisovného jazyka: Anton Bernolák . Tu zomrel a je pochovaný v kaplnke na Bernolákovom námestí. Na hlavnom námestí stojí jeho socha. Od roku 1846 sa budovala železničná trať medzi Viedňou a Pešťou, najvýznamnejšou stanicou bolo naše mesto. V týchto rokoch postavili aj prvý most zo železobetónu nad riekou Nitra. Počas II. svetovej vojny po troch bombardovaniach Nové Zámky boli zrovnané so zemou. Dnes, pri pohľade na mesto je to neuveriteľné. Počas dejín (do roku 1923) mesto malo mnoho historických názvov: Neuhäsel (nem.) Novum Castellum (lat.) Castrum Novum (lat.) Ersekujvár (maď.)