V rokoch 1848-49 prebiehali veľké revolučné zmeny . Spisovatelia a básnici si všímali život a kultúru jednoduchého ľudu . Vodcom bol Ľudovít Štúr , ktorý v r.1843 na základe stredoslovenského nárečia , uzákoní jednotný spisovný jazyk . Preto voláme týchto autorov : štúrovská generácia . Na bratislavskom lýceu si založili študenti spolok Literárna jednota -čítali básne, zbierali ľudové piesne , hrali divadle . Medzi predstaviteľov štúrovskej generácie patria : Samo Chalúpka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Botto. Pri uzákonení spisovnej slovenčiny so Štúrom spolupracovali: Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža. Štúr vydal gramatiku: Náuka reči slovenskej: Nárečia slovenské, alebo potreba písania v tomto nárečí-jazykovedná práca. Slovenské národné noviny redigoval. Samo Chalúpka Má jedninú básnickú zbierku: Spevy Zaujala ho jánošíkovská tematika: Likavský väzeň, Branko, Junák, Kráľoholská -historická téma , protiturecké boje : Turčín Poničan , Boj pri Jelšave -história dávnych Slovanov : Mor ho ! - jeho najznámejšia báseň . Turčín Poničan Báseň Chalúpka napísal na základe ľudovej piesne . Turci rabovali na Slovensku, odvliekli starú ženu do zajatia , kde varovala malé turčiatko. Turek, kedysi tiež unesený zo Slovenska , v starej žene spozná svoju matku , ktorá sa chce vrátiť domov na Slovensko. Janko Kráľ Jarná pieseň Pod plyvom Petőfiho chodil po dednách burcoval ľud do povstania . Návrat Balada o matke , ktorá darmo čaká syna , ten nepríde . Až po piatich rokoch sa vráti. vyschli jablone - zomrela matka zakvitli jablone -čaká syna Andrej Sládkovič Detvan Martin Hudcovie vyhľadá kráľa Mateja na Slatinskom jarmoku , prizná sa , že zabil jeho sokola aj jedného lúpežníka. Kráľovi sa jeho smelosť a úprimnosť zapáči, odmení ho kantárom a koníkom. Zverbuje do Čierneho pluku. On má iba jednu prosbu , aby si mohol ponechať svoj kroj, fujaru, valašku, vrkoče. Rozlúči sa so svojou milou, kráľ sa teší, že bude mať statočného vojaka . Ján Botto Smrť Jánošíkova Horí ohník horí na kráľovej holi. Ktože ho nakládol ? - dvanásti sokolí. Dvanásti sokolí, sokolovia bieli akých ľudských očí viacej nevydeli. Dvanásti sokolí, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater, jedna mater mala , v mlieku kúpavala zlatým povojníčkom bola povíjala. To sa chlapci, to sa, jak oltárne sviece keď idú po háji, celý sa trbliece. Zltá ľalia Tento príbeh o Adamkovi a Evke rozpráva stará mať deťom . Mladí ľudia si prisahali vernosť až po hrob. Adamko raz ochorie a zomrie . Po roku Evka naňho už zabudne, má pytača z mesta . V noci sa jej zjaví Adamkova kostra , Evka od hrôzy zomri . Na jej hrobe vyrastie žltá lalia. Ľudo Zúbek Jar Adely Ostrolúckej Kniha je o spriatelení Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra . Adela ovládala veľa jazykov, ale po slovensky nevedela poriadne . V učení slovenského jazyka jej pomáhala kamarátka Evka JonáŠová, s ktorou sa spriatelila náhodou . Ľudovítovi Štúrovi sa zapáčila, že Adela sa zdokonaľuje v slovenčine. Keď vypukla revolúcia, Adela s rodinou musela ísť do Viedne . Adela a Evka išli do Prešporku na bál. Na bále Ľudovít Štúr vyznal lásku Adele . Adela však onedlho zomrie a o necelé tri roky neskôr aj Ľudovít Stúr.