Bratislava Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky, ležiacim na Dunaji, s atraktívnou polohou na rakúskych hraniciach,len 60 km od Viedne. Bratislava je kultúrnym, politickým aj ekonomickým centrom Slovenska. S takmer pol miliónom obyvatelov je to aj najväcšie mesto v SR. Návštevníkov láka najmä svojou na netypicky-velkomestskou, komornou atmosférou, carovnými tichými historickými ulickmi, históriou a kultúrou, ale aj množstvom barov, pubov a kaviarní.   Devín   Známe zrúcaniny hradu Devín, ležiace na skalnom brale nad sútokom Moravy a Dunaja, patria k významným pamätníkom slovenskej minulosti. Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina.V priebehu stáročí sa tu vystriedali Kelti, Rimania a v období Veľkomoravskej ríše to bol najvýznamnejší pohraničný hrad. Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše. Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, v období rakúsko-uhorských bojov o Devínsku bránu, keď na hradnom kopci vznikol kamenný, rozmermi však omnoho menší pohraničný strážny hrad. Jeho základom bola polygonálna strážna veža s obranným múrom, ktorú postavili na vrchole skalného brala. K rozsiahlejšej výstavbe hradu prišlo potom až v prvej polovici 15. storočia, keď vybudovali východné predhradie s novým obytným palácom. Roku 1460 sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí zriadili druhé predhradie. Vtedy postavili južne od skalného brala na osamele stojacom skalnom stržni menšiu polygonálnu strážnu vežičku s cimburím, nazývanú podľa povesti Panenskou vežou. Prestavbu horného hradu spolu s výstavbou nového opevnenia na južnom a severnom svahu urobili v dôsledku tureckého nebezpečenstva Báthoryovci, ktorí boli jeho majiteľmi v rokoch 1527 - 1606. Posledné opevňovacie práce uskutočnili na hrade Pálffyovci v druhej polovici 17. storočia, v čase opätovného tlaku Turkov na Viedeň, keď vznikla na severnom svahu mohutná hranolová bašta. Po zániku tureckého nebezpečenstva Devín stratil obranný význam a v 18. storočí sa začal rozpadávať. Jeho zánik urýchlili aj napoleónske vojská, keď roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria. Od čias slovenského národného hnutia, po štúrovských vychádzkach na hradné zrúcaniny, sa Devín stal pre svoju veľkomoravskú tradíciu symbolom nielen dávnej slovanskej slávy, ale aj symbolom slovanskej družby a priateľstva medzi národmi. Zrúcanina hradu Devín je národná kultúrna pamiatka a spravuje ju mestské múzeum v Bratislave.   Bratislavský hrad     Významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti, ktorí tu založili opevnené sídlisko - oppidum. Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše - Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše. V 10. storočí sa Bratislava stala súčasťou rozrastajúceho sa Uhorského štátu a na hradnom kopci bol v 11. storočí vybudovaný kamenný palác a kostol sv. Salvatora s kapitulou. Počas vlády Žigmunda Luxemburského v 15. storočí bol hrad prestavaný v gotickom slohu na protihusitskú pevnosť. V tomto období bol na východnej strane vybudovaný nový vstup do hradu - Žigmundova brána, na západnej strane postavili hrubé hradby a v roku 1437 bola vybudovaná hradná studňa. Jej hĺbka je 85 m a hladina vody je v hĺbke 42 m. V 16. storočí prikázal kráľ Ferdinand prestavať hrad v renesančnom slohu a v 17. storočí, keď sa hrad stal sídlom dedičného župana Pálffyho, bol prestavaný v barokovom slohu. Za vlády Márie Terézie bol hrad upravený pre potreby jej zaťa - guvernéra Alberta Sasko-Tešínskeho, ktorý bol vášnivým zberateľom umenia a na hrade bola umiestnená zbierka umeleckých diel, ktorú neskôr po prezrušení hlavného mesta Uhorska (1783) presťahoval do Viedne (dnešná Albertina). Za vlády Jozefa II. bol na hrade umiestnený generálny seminár na výchovu kňazov. Neskôr hrad slúžil ako kasárne pre vojakov a v roku 1811 vyhorel. Rekonštrukcia sa uskutočnila až v rokoch 1953 1968. Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostaných priestoroch sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea - expozície Klenoty dávnej doby a Historické múzeum. Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka.     Dóm Sv. Martina   Trojloďový gotický kostol patrí k najväčším gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v r. 1452. Pozoruhodné sú aj rozmery kostola: dĺžka 69,37 m, šírka 22,85 m, výška 16,02 m. Ku kostolu boli pristavané viaceré kaplnky - gotická kaplnka sv. Žofie, vdovy po českom kráľovi Václavovi IV., kaplnka sv. Anny a baroková kaplnka sv. Jána Almužníka. Veža kostola bola postavená súčasne s 3 loďami kostola, bola súčasťou mestského opevnenia a slúžila k obrane mesta. Jej celková výška dosahuje 85 m a na vrchole ju uzatvára pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V rokoch 1563 - 1830 bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. Korunovali tu 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek. K významným prvok zariadenia interéru patrí predovšetkým barokové olovené súsošie svätého Martina, ktoré v roku 1734 vyhotovil Georg Rafael Donner. V dóme bola po prvý raz uvedená omša Ludwiga van hrala Beethovenova Missa Solemnis. Pod dómom sa nachádzajú viaceré krypty. Pochovávali do nich bratislavských prepoštov a kanonikov. Medzi inými je tu pochovaní aj slovenský spisovateľ Ignác Bajza. Konkatedrála Dóm svätého Martina je národnou kultúrnou pamiatkou.