Niekedy si ju ľudia menej znalí na prvý pohľad mýlia s vretenicou, od ktorej ju môžeme rozoznať na základe hladkých šupín, pravidelných hlavových štítkov a okrúhlych zreníc. Ďalšími znakmi sú podkovovitá škvrna za hlavou, ako aj tmavé pásy od ústneho otvoru ku krku. Samce majú sfarbenie červenohnedé, samičky sivohnedé. Z podkovovitej škvrny vychádzajú dva pozdĺžne pásy prechádzajúce v škvrny, ktoré dokážu vytvoriť vzhľad veľmi podobný kresbe chrbta vretenice . Brucho býva žltočervené až sivé, nie sú výnimočné ani škvrny. Dosahuje dĺžky 80 niekedy až 100 centimetrov. Obľubuje hlavne kamenisté stráne, kameňolomy, teda teritóriá podobné ako jašterice, ktoré sú zároveň jej hlavnou korisťou. V žiadnej lokalite však nie je jej výskyt príliš hojný . Geograficky obýva prakticky v celú Európu a malú Áziu. Výnimku tvorí juh Pyrenejského polostrova , severnou hranicou výskytu je až stred Škandinávskeho polostrova . Chladné obdobie prečkáva v skalných puklinách, ale aj pod pňami. Vytráca sa zväčša v októbri a vylieza v marci. Párenie prebieha hneď po prebratí zo zimného spánku - v apríli. Medzi samcami prichádza k súbojom o samicu. Je to vajcoživorodý druh. Mláďatá sa liahnu v auguste až septembri. Nie je výnimkou aj 15 mláďat dosahujúcich dĺžku okolo 18 centimetrov s výraznejším sfarbením jako dospelé jedince. Hlavnou potravou sú jašterice, ktorých má v teritóriu relatívny dostatok, slepúchy, ale aj iné hady, hmyz a z cicavcov hlavne myši. Je u nej známy aj kanibalizmus. Korisť najprv zadusí obtočením okolo tela .