Dosahuje dĺžku najčastejšie okolo 60 – 70 cm. Tvarovo sa podobá našej vretenici severnej. Základové farby tela sú však iné od svetlo šedej, cez žltošedú,hnedú alebo oranžovú. V Alpách možno nájsť aj melanické – celé čierne jedince. Kresba býva variabilná, niekedy sú to len priečne tmavé čiarky, inokedy škvrny alebo kľukatá čiara. Tento druh sa vyskytuje od stredných polôh až do výšok cez 2000 m n. m.. Obľubuje podobný biotop ako Vipera berus. Geograficky sa vyskytuje od Pyrenejí, Andorru, južné Francúzsko. južné Nemecko, Švajčiarsko, Apeninský polostrov až na Sicíliu. Výskyt bol zaznamenaný aj v Julských Alpách v Slovinsku. V zimnom období hibernuje mnohokrát aj vo väčších skupinách pod pňami, v trhlinách skál a podobne. Podľa lokality je obdobie rôzne, ale zväčša od októbra do apríla. Následne sa hneď aj pári. Je to vajcoživorodý plaz. V auguste až septembri znáša od 2 do 15 vajec, z ktorých sa vyliahnu asi 15 až 24 centimetrové aktívne mláďatá. Základom potravy sú menšie hlodavce, niekedy aj v ich úkrytoch mláďatá vtákov a ich vajcia, jašterice, iné hady , v oblastiach bohatých na obojživelníky sú to aj žaby . Mláďatá sa živia hmyzom, dážďovkami a jaštericami. Dožíva sa 10 až 12 rokov. Jedovatá ? Áno , vretenica aspis je jedovatý had, ale množstvo jedu ktorý vstrekne pri uhryznutí nie je pre zdravého dospelého človeka smrteľne nebezpečné. Samozrejme pre dieťa menšej hmotnosti sa životu nebezpečná dávka znižuje a tu už treba byť veľmi obozretný a aktívne hľadať pomoc. To isté platí pre ľudí s chorobami srdca, alergiami a podobne. Jednoznačne sa odporúča priestor medzi ranou a srdcom zaškrtiť a privolať , alebo vyhľadať pomoc . Vretenica cez deň aktívne neloví a útok býva len reflexnou ochranou pri indikovanom ohrození.