Zakladatelia Organizácie Spojených národov (OSN) vypracovali v San Franciscu v roku 1945 Chartu OSN s cieľom ochrániť budúce generácie pred ničivou svetovou vojnou. Charta zdôraznila dodržiavanie ľudských práv a slobôd ako základnú podmienku prežitia ľudstva. V cieľoch Charty sa právam človeka poskytovala medzinárodná ochrana. Dňa 10. decembra 1948 OSN prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv [VDLP). Jej hlavnou myšlien­kou je prirodzená hodnota každého ľudského života. Zakotvuje základné ľudské práva pre všetkých ľudí na svete bez ohľadu na rasu. farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické a iné presvedčenie, národný a so­ciálny pôvod, majetok, rodové alebo iné postavenie. VDLP spresnila práva vyjadrené v Charte, ale nestala sa auto­maticky záväznou pre členské štáty, pretože OSN nie je parlament. Stala sa však vzorom. Na tento vzor nadviazal dokument Európsky dohovor o ľudských právach, prijatý v máji 1950 na pôde Rady Európy. Rada Európy je politická organizácia európskych štátov. Jej hlavným cieľom je chrániť a ďalej rozvíjať ľud­ské práva a základné slobody. Jeden z jej orgánov - Európsky súd pre ľudské práva rozhoduje o sťažnos­tiach proti porušovaniu ľudských práv. Štáty, ktoré podpísali VDLP a Dohovor ľudských práv. vybrali z oboch dokumentov práva realizovateľné v štáte a zakotvili ich do svojej ústavy a zákonov štátu ak: občianske práva. Prvým dokumentom zakotvujúcim občianske práva u nás bola Listina základných práv a slobôd, prija.a v roku 1991. Dnes je súčasťou Ústavy Slovenskej republi­ky ako Druhá hlava. V Ústave SR sa základné práva a slobody delia na: základné ľudské práva a slobody. politické práva. práva národnostných menšín a etnických sku­pín. hospodárske, sociálne a kultúrne práva. právo na ochranu životného prostredia a kulťzr neho dedičstva. Právo na súdnu a inú právnu ochranu. Ústava SR občanom zaručuje množstvo práv, ale povinnosti špecialne neupravuje.Tie majú obvykle formu zákazu a musia mať oporu v zákone.