V predchádzajúcom učive ste porovnávali riadenie štátu s fungovaním vašej rodiny. Z vlastnej skúsenosti viete, že u vás doma je všetko v poriadku vtedy, keď si každý člen rodiny plní svoje povinnosti. Problémy vzni­kajú, ak sa pokúšame nechať všetku prácu iba na jedného člena. Ani v štáte nie je všetko v poriadku, ak je štátna moc v rukách jedného človeka, jednej skupiny. Vzniká nebez­pečenstvo zneužitia moci. Človek má prirodzené sklony k takémuto zneužitiu, a preto je moc v štáte rozdelená na 3 nezávislé zložky: Zákonodarnú. Výkonnú. Súdnu. Všetky tri zložky štátnej moci sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú. Zákonodarnú moc tvoria štátne orgány vytvárajúce pravidlá, ktorými sa riadi spoločnosť. V minulosti to boli králi a cisári, dnes sú to parlamenty. Rozlišujeme parla­menty: jednokomorové - jedna snemovňa (SR), dvojkomorové - dve snemovne (ČR, Francúzsko, Veľ­ká Británia, Nemecko, USA). Najdôležitejšou úlohou parlamentu je: V prijímať a meniť ústavu. V prijímať a meniť zákony. V schvaľovať štátny rozpočet. V posudzovať činnosť vlády. Výkonnú moc tvoria štátne orgány, ktoré uvádzajú zákony do života. Sú to vlády štátov, kabinety ministrov a rôzne vysoké štátne úrady. K výkonnej moci patrí aj pre­zident. Vláda je zodpovedná za vykonávanie vnútornej a zahraničnej politiky, to znamená, že úlohou vlády je: V prijímať nariadenia na realizáciu zákonov, V predložiť parlamentu programové vyhlásenie, V pripravovať návrhy zákonov parlamentu, dojednávať a pripravovať medzinárodné zmluvy. Súdna moc rozhoduje spory a trestá zločiny. Osobitné postavenie v nej má ústavný súd. Je mimo sústavy všeo­becných súdov a posudzuje, či sú všetky zákony v súlade s ústavou štátu. Ústava štátu presne vymedzuje zodpovednosť a posta­venie všetkých štátnych orgánov.