Elektrické vlastnosti látok súvisia so stavbou atómu a vlastnosťami čas­tíc, z ktorých je atóm zložený. Každý atóm sa skladá z atómového jadra a obalu atómu. Atómové jadro obsahuje protóny a neutróny, v obale atómu sú elektróny. Elek­tróny a protóny na seba navzájom pôsobia elektrickými silami, majú elek­tricky náboj. Neutrón je bez elektrického náboja. Elektrický náboj elek­trónu je záporný. Protón má rovnako veľký, ale kladný elektrický náboj. Počet elektrónov v obale atómu je taký istý ako počet protónov v jadre ató­mu. Záporný elektrický náboj obalu atómu je teda rovnako veľký ako kladný elektrický náboj jadra atómu. Atóm je elektricky neutrálny. Atómy rôznych chemických prvkov sa líšia počtom protónov v atómovom jadre, tzv. protónovým číslom. Protónové číslo je súčasne poradovým číslom prvku v periodickej sústave prvkov. Za určitých okolností môže dôjsť k odtrhnutiu elektrónov z obalu atómu. Niekedy, naopak, môže obal atómu prijať ďalšie elektróny. Tak vznikne kladný alebo záporný ión. Ióny vznikajú napríklad pri elektrizovaní telies. Pri vzájomnom doty­ku dvoch telies (napr. hrebeňa a vlasov) sa môžu niektoré elektróny pre­miestniť z jedného telesa na druhé. Teleso, na ktorom prevládnu záporné náboje elektrónov, je záporne zelektrizované, alebo hovoríme aj zá­porne nabité. Na druhom telese prevládnu kladné náboje protónov, teleso je kladne zelektrizované, čiže kladne nabité. Okolo každého nabitého telesa alebo častice s nábojom je elektrické pole. V elektrickom poli nabitého telesa pôsobí na nabité telesá alebo na častice s nábojom elektrická sila. Veľkosť elektrickej sily sa zmenšuje s rastúcou vzdialenosťou od telesa, ktoré je zdrojom elektrického poľa.