Ján Botto bol najmladším z veľkej štvorice štúrovských básnikov. Jeho dielo nadväzuje najmä na tvorbu Jána Chalupku a Janka Kráľa a završuje etapu romantizmu v slovenskej literatúre. Narodil sa vo Vyšnom Skálniku, jeho rodičia boli roľníci. Študoval v Ožďanoch a v Levoči. Levočské lýceum bolo popri bratislavskom najživším strediskom slovenského študentstva. Botto bol na začiatku horlivým a aktívnym členom Jednoty, v tomto čase začal písať svoje prvé básne. Z Levoče odišiel na štúdium do Pešti, kde ho stihla revolúcia. Po skončení štúdia pôsobil ako lesný inžinier a zememerač v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici, kde aj zomrel. Básnické dielo Bottu rozsahovo nie je veľké, tematický je však veľmi pestré. Písal alegorické básne, príležitostné básne, ponášky na ľudové piesne, balady, atď. Hlavným zdrojom jeho tvorby bola ľudová slovesnosť, v ktorej našiel podnety na a pramene pre svoju tvorbu. Charakteristickou črtou prvých Bottových básní je alegorickosť. Alegorický ráz má kratšia skladba Báj na Dunaji, ktorá predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu“, čakajúcu na „víťaza“, ktorý ju oslobodí. Vyvrcholením Bottovej básnickej tvorby v levočskom období bola báseň K mladosti, v ktorej sa už oslobodzuje od neskutočného sveta rozprávok a alegórií. Odsudzuje pasivitu mládeže, volá ju do boja za lepší svet. Botto je majstrom umelej balady v ľudovom slohu. Jeho balady patria medzi najkrajšia v slovenskej literatúre. Vyznačujú sa dramatickým spádom, dynamiku deja dosahuje najmä stupňovaním hrôz. K jeho najznámejším baladám patria Žltá ľalia a Margita a Besná. Balada Žltá ľalia rozpráva o Adamovi a Eve, ktorí si sľúbili lásku až za hrob. Eva sa však rok po manželovej smrti chce znova vydať. Mŕtvy Adam o polnoci prichádza po svoju nevernú ženu a Eve od strachu zomrie. Na jej hrobe rastie žltá ľalia, ktorú páli, dusí tŕnie a chrastie. Preto stále počuť z hrobu žalostný nárek ľalie – Evy. Kompozične postavil autor túto baladu ako rozprávanie starej mamy svojim vnukom. Baladu Margita a Besná rozpráva starý pltník na Váhu. Balada spracúva povesť o dvoch skalách, medzi ktorými preteká rieka Váh. Mladá vdova túžila znova sa vydať. Ženíchom sa však viac páčila jej nevlastná dcéra, a preto ju žiarlivá macocha sotila z vysokej skaly do Váhu (skala Margita). Pod ťarchou výčitiek svedomia sa macocha neskôr pomiatla a na druhej strane rieky skočila do Váhu (skala Besná). Vrcholným dielom Jána Bottu je lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova. Botto ju napísal v poprevratových rokoch, v období najväčšieho národného a sociálneho útlaku Bachovho absolutizmu. Jánošíka nezobrazuje v bojových, hrdinských situáciách, Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj. Jadrom básne je chytenie Jánošíka, jeho uzavretie a poprava. Celá skladba vyjadruje náladu Bottovej generácie po neúspešnej revolúcii. Skladba má úvod a deväť piesní. Skromný dej je prerušovaný úvahami, prírodnými obrazmi a spevnými vložkami. Botto spracoval jánošíkovskú tematiku podľa ľudových tradícií, chcel zobraziť junáka, ktorý žije v predstavách ľudu ako symbol slobody a spravodlivosti. V úvode Botto použil alegóriu matky a detí, svoje verše posiela po Slovensku. Prvý spev opisuje život „dvanástich sokolov“. V závere spevu sa družina dozvedá o zlapaní Jánošíka. V druhom speve Botto zvýrazňuje žiaľ ľudu nad Jánošíkovým osudom, ktorého nepremohla presila, ale iba zrada. V treťom speve je Jánošík vo väzení. Prichádza k nemu v podobe milej duša ľudu a lúči sa s ním peknou baladou. Štvrtý spev je najpochmúrnejší, je to obraz väzenia v noci. Jánošíkovi sa sníva o mladosti, diabol mu však pripomína blížiacu sa smrť. V piatom speve svitá nový deň, ktorý však Jánošíkovi prinesie smrť. Jánošík verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti. V šiestom speve vedú Jánošíka k šibenici, kde káže kňazovi modliť sa za biedny, nešťastný ľud. V siedmom speve sa opisuje Jánošíkova poprava, ôsmy spev predstavuje Slovensko po jeho smrti, všade je smutno. Ľud si rozpráva o Jánošíkovi povesti a tak sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde. Posledný spev je celý alegorický, opisuje Jánošíkovu svadbu s kráľovnou víl, ktorá tiež predstavuje symbol slobody. Botto aj v tejto skladbe využil ľudovú reč a prostriedky ľudovej slovesnosti, pričom sa mu podarilo spojiť poetiku folklóru s vysokým majstrovským básnictvom. Botto stvoril najkrajší spev o Jánošíkovi. Jeho obľúbenosť dosiahla popularitu Chalupkových básní a vyvolala celý rad nových spracovaní v románoch, drámach a operách.