Ján Smrek: bol hlavným predstavitel'om vitalizmu v medzivoj­novej poézii. Pre rozvoj slovenskej medzivojnovej literatúry mala velký význam aj Smrekova novinárska, redaktorská a vydavatel'ská činnosť. Založil viacero edícií. V roku 1930 založil literárno-umelec­ký mesačník Elán. Elán patril medzi najvýznamnejšie literárne časopisy v medzivojnovom období a zohral významnú úlohu v dejinách novodobej slovenskej literatúry. Ján Smrek vstúpil do literatúry básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni Touto zbierkou sa mladý básnik prihlásil k symbolizmu, najmä k básnickej tradícii Ivana Krasku. Prevládali v nej ešte motívy smútku a pesimizmu. Celkom iný charakter majú básne jeho druhej zbierky, ktorej dal názov Cválajúce dni . Touto zbierkou sa zaradil Smrek k básnikom-vitalistom. Vitalizmus sa objavil v európskej literatúre po skončení 1. svetovej vojny. Ospevoval a osla­voval lásku, prírodu, krásy sveta, vzdialené krajiny atd. Vyjadroval radostné, optimistické nála­dy a aktivitu. Vitalisti nachádzali krásu i vo všedných, jednoduchých, každodenných veciach. Vznikol po skončení I. Svetovej vojny aby oslávil mier, radosť zo života. Aj básne Jána Smreka boli plné životného elánu. Ospevovali kladné životné hodnoty, najmä mladosť, lásku a krásu. Vitalistické zameranie mali aj ďalšie knihy Jána Smreka vydané v 20-tych a 30-tych rokoch: básnické zbierky Božské uzly, Iba oči, Zrno, Básnik a žena. Sám básnik nazval týchto päť kníh tzv. slnečnými knihami, pretože sa v nich venoval najmä slnečným, svetlým stránkam života. K najčastejším témam týchto zbierok patrí láska, oslava ženskej krásy túžba za cestovaním a radosť z poznávania ďalekých krajov. Skladba Básnik a žena patrí k najznámejším dielam slovenskej I'úbostnej Iyriky. Je to rozsiah­la Iyrická poéma so znakmi veršovanej poviedky. Má formu dialógu medzi básnikom a nezná­mou ženou, ktorú básnik stretol a oslovil jedného zimného dňa. Rozprávajú sa najmä o význa­me lásky v živote človeka a o poslaní poézie. Skladba je rozdelená na päť kapitol. Prvé štyri ka­pitoly opisujú stretnutie básnika a ženy, ich I'úbostný vzťah a napokon rozchod. Rámcom týchto štyroch kapitol sú jednotlivé ročné obdobia - zima, jar, leto a jeseň. Piata kapitola opisuje ich stretnutie po de­siatich rokoch. V tejto kapitole Smrek vysvetl'uje aj svoj názor na funkciu poézie. Podl'a neho majú básne šíriť šťastie a radosť. Básnickou zbierkou Zrno sa uzavrelo prvé, vitálistické obdobie Smrekovej tvorby. Od roku 1935 do roku 1944 nevydal žiadnu zbierku. Svoj protest proti vojne a jej nás­ledkom a proti nel'udskosti fašizmu vyjadril v zbierkach Hostina a Studňa V rokoch kultu osobnosti, keď bol jediným povinným štýlom socialistický realizmus, bol Smrek nútený odmlčať sa. K svojim starým motívom sa pokúsil vrátiť v zbierke Obraz sveta. Kritika však prijala zbierku s nepochopením. Neskôr ešte vydal dve zbierky: Struny a Nerušte moje kruhy V rokoch po 2. svetovej vojnet najmä v 40. a 50. rokoch, sa Smrek venoval hlavne preklado­vej tvorbe. Do slovenského jazyka prebásnil diela francúzskych (napr. Villona) a maďarských básnikov. Z maďarských básnikov prekladal najmä Pet6fiho, Adyho a józsefa. Preklady jána Smreka vysoko ocenila i maďarská kritika. Emil Boleslav Lukáč: patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej medzivojnovej poézie. Bol hlavným predstavitel'om symbolizmu (neosymbolizmu) v poprevratovom období. Na básnickú tvorbu Emila Boleslava lukáča mali najväčší vplyv európski symbolisti, najmä Baudelaire a Ady, a z domácich básnikov Ivan Krasko. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Spoveď. V zbierke prevládali motívy smútku a bolesti, typické pre symbolizmus. Väčšina básní jeho druhej zbierky Dunaj a Seina vznikla v čase, keď študoval v Paríži. Prežíva pocit stratenosti v cudzom meste, túži po domove. V zbierke, ako to naznačuje i jej ná­zov, konfrontuje domov a svet, mesto a dedinu. Vyzdvihuje pozitívne hodnoty domova. V zbierke Hymny k sláve Hosudarovej vyjadril svoje náboženské krédo. Prevládajú v nej bás­ne s vážnym obsahom o nadčasových I'udských problémoch. Zbierka O láske neláskavej je venovaná I'úbostným motívom. Pre Lukáča bolo charakteristic-ké, že si všímal najmä protiklady, protirečenia a kontrasty. Lásku vnímal ako protikladnú hru citov a rozumu, pl­nú bolestí, pochybností. Svedčí o tom i jeho báseň Paradoxon. Druhú fázu tvorby E. B. lukáča predstavujú zbierky vydané v 30-tych a 40-tych rokoch: Spev vlkov, Elixír, Moloch a Bábel. V týchto zbierkach prevláda spolo­čenská tematika. Lukáč v nich reagoval na vážne spoločenské udalosti svojej doby (hospodárska kríza, nástup fašizmu, rasizmus, občianska vojna v Španielsku, vypuknutie 2. svetovej vojny). Lukáč upozorňoval na hrozbu nemeckého nacizmu. Jeho básne sú varovaním, protestom, proroctvom i zúfalým výkrikom. Názvy zbierok Moloch a Bábel sú symbolické a charakterizu­jú celý ich obsah V zbierke Moloch kreslí pe­simistickú víziu skazy sveta, varuje I'udstvo pred totálnym zničením. Zmocňujú sa ho tragické pocity beznádeje, pesimizmu. V zbierke Bábel zobrazuje časy vojnových hrôz, ktoré symbolic­ky nazýva Apokalypsou. Využíva obrazy, výrazy, symboly z Biblie, z mytológie, z dejín. V jeho veršoch sú časté inverzie a prvky rétoriky. Lukáč bol priekopníkom vol'­ného verša v slovenskej poézii. E. B. lukáč bol aj významným prekladateľom. Jeho preklady z diel francúzskych básnikov vyšli pod názvom Kvapky z perlete. Potom vydal rozsiahlu antológiu prekladov z maďarskej poézie, ktorej dal názov Spoveď Dunaia. Obsahovala výber z maďarskej poézie od najstarších čias až po súčasnosť. Sonet: alebo znelka je štrnásťveršový básnický útvar.Člení sa na štyri strofy, prvé dve sú štvorveršové a druhé dve dvojveršové. Abba abba cdc dcd. Obsahuje tézu, antitézu, syntézu.