Ján Hrušovský: patril medzi prvých spisovatel'ov, ktorí vniesli do slovenskej medzivojnovej prózy nové smerovanie. Bol jedným z najvýraznejších predstavitel'ov expresionizmu v medzi­vojnovej literatúre. Do slovenskej literatúry priniesol nové témy, nových hrdinov i nové ume­lecké postupy. Hrušovského zaujímal predovšetkým človek, jeho psychika, mravné a citové konflikty, pova­hové zvláštnosti. V prvej fáze svojej tvor­by písal najmä poviedky a novely. V mnohých dielach spracoval svoje zážitky z 1. svetovej vojny Zo svetovej voj­ny, Muž s protézou Väčšina noviel zo zbierky Pompiliova Madona sa odohráva v Taliansku. Jeho hrdinami sú často postavy z periférie spoločnosti (žobrák, deti chudákov a pod.). Novely opisujú zvláštne I'udské osudy. Hlavným hrdinom titulnej novely Pompiliova Madona je žobrák a mrzák Pompilio. Už dlhé roky žobre pred krásnym chrámom Santa Maria Maggiore. Podarí sa mu podplatiť otca Bernarda, aby ho na jednu noc nechal v chráme. Otec Bernardo ho na vlastnom chrbte odnesie do chrámu, pozhasína všetky svetlá a odíde. Pompilio zostáva v chrá­me sám s Madonou. Vo sne prežíva obrovské šťastie, Madona sa mu prihovorí, uzdraví ho, Pompilio sa s ňou vydáva na dalekú cestu. Ráno nájdu Pompilia pod sochou Madony mŕtveho so šťastným úsmevom na tvári. Podobný charakter majú i Hrušovského ďalšie novely vydané v zbierkach Dolorosa a Zmok. Spisovatel'a aj v týchto prózach zaujíma najmä psychika postáv, hrdinov sleduje v krízových situáciách V novele Muž s protézou skúma Hrušovský psychiku bezcitného, cynického človeka bez mravných zásad. Týmto človekom je poručík Seeborn. Maximilián Seeborn je muž s protézou namiesto srdca má kamenné srdce, pod vplyvom vojnovej mašinérie stratil všetku ľudskosť. S tematikou 1. svetovej vojny súvisí aj román Peter Pavel na prahu nového sveta. Ivan Horváth: čerpal podnety pre svoju tvorbu z viacerých avantgardných prúdov. Do literatúry vstúpil v mladom veku. Debutoval ako 19-ročný študent zbierkou poviedok Mozaika života a snov. Základom väčšiny poviedok tejto zbierky je rozpor medzi snom a skutočnosťou. Hrdinovia žijú v ríši vysnívaných ideálov, ktoré sa nemôžu splniť. V zbierke pre­vláda pesimistický pohl'ad na život. Zbierka noviel Človek na ulici obsahuje cyklus piatich próz o bratoch Jurgovcoch a novelu Laco a Bratislava. Tieto dve časti knihy majú odlišnú atmosféru i odlišný štýl. Prózy o bratoch Jurgovcoch majú pochmúrnu, melancholickú atmosféru a sú písané v ex­presionistickom štýle. Majú charakter básnických próz. Autor v nich zachytáva osudy štyroch bratov Jurgovcov, členov zemianskej rodiny. Sústreduje sa najmä na ich vzťah k ženám, k životu a k prírode. Sú to zvláštni, vykol'ajení I'udia, nedokážu sa vzájomne zdô­veriť. Každý z nich predstavuje iný typ (rojko, umelec, dobrák, zlosyn). Celkom iná je atmosféra novely Laco a Bratislava. Dominuje v nej hravosť, vtip a študentská recesia. Opisuje radostné životné pocity mladého vysokoškoláka, ktorý prichádza študovať do Bratislavy. Je plný nadšenia, teší sa zo života, objavuje mesto, prežíva prvé lásky. Dej novely je minimálny, autor kladie dôraz na vykreslenie pocitov a predstáv svojich hrdinov. Medzi najvyššie cenené práce Ivana Horvátha patrí súbor piatich próz Vízum do Európy . Ich príbeh sa odohráva na rôznych miestach povojnovej Európy. Jedným z hlavných motívov týchto próz je rozličná podoba "Iásky" - I'ahti­kárska, falošná, predajná, nemorálna a iba málokedy čistá a úprimná. V knihe Vízum do Európy prevláda expresionistické videnie skutočnosti. Gejza Vámoš: V prozaických dielach autora sa odráža vplyv expresionizmu, naturalizmu i rôznych filozofických učení. Debutoval zbierkou poviedok a čŕt Editino očko. V zbierke sa odráža je­ho pesimistický názor na skutočnosť a človeka. Mnohé z týchto próz majú autobiografický zá­klad. V expresionisticky ladenom románe Atómy boha sa Vámošov pesimizmus a skepticiz­mus ešte viac prehÍbil. Dej románu sa odohráva v Prahe v nemocničnom prostredí. Novela Jazdecká legenda má iný charakter než ostatné Vámošove prózy. Vyznačuje sa drsným humorom, iróniou a satirou. Objektom autorovej kritiky sú najmä krutí, primitívni dô­stojníci a často až zbytočne tvrdý, bezohľadný vojenský výcvik. Základnú dejovú líniu tvorí prí­beh štyroch lekárov, ktorí sa počas vojenčiny učia jazdiť na koni. Poviedka Jesť je sociálnou štúdiou hladu. Hlavnú hrdinku Tildu prepustia po operácii z nemocnice. Mučí ju temer živočíšny hlad, zúfalo sa pokúša nájsť zamestnanie, no odvšadial' ju vyháňajú. Nikto s ňou nemá súcit, stretáva sa len s cynizmom, bezohl'adnosťou a egoizmom. Napokon skončí vo verejnom dome. Román Odlomená haluz je posledným dielom Gejzu Vámoša. Podáva obraz o živote židovskej menšiny v posledných rokoch Rakúsko-uhorskej monarchie, počas 1. svetovej vojny a po vojne. Zobrazuje vzťahy medzi rôzny­mi náboženskými skupinami, zamýšl'a sa nad otázkou rovnoprávnosti všetkých I'udí, nad tým, ako by sa dali odstrániť náboženské predsudky. V románe vystupujú desiatky postáv s výrazným cha­rakterom. Autor o všetkých témach hovorí s nevídanou úprimnosťou. Pre štýl románu je charak­teristická ostrá expresivita. Pri zobrazení postáv vychádza Vámoš z princípov naturalizmu (I'ud­ská povaha ako produkt dedičnosti a prostredia, dôraz sa kladie na biologickú podstatu človeka).