V druhej polovici 30-tych rokov vstúpila do literatúry nová generácia mladých básnikov. Inšpirovali sa európskymi avantgardnými smermi, najmä surrealizmom, chceli vyskúšať nové umelecké postupy, odmietali meštiacky vkus a jeho poéziu. Autori čerpali podnet z francúzskej a českej literatúry. Surrealizmus bol prvým avantgardným smerom v slovenskej literatúre, ktorý mal skupinový ráz a vytvoril si vlastný program. Príslušníci tejto skupiny koncom 30-tych rokov prijali pomenovanie nadrealisti. Prvým spoločným vystúpením nadrealistov bol zborník Áno a nie (1938 – A38), v ktorom vyslovili svoj filozofický, spoločenský a umelecký program. V rokoch druhej svetovej vojny sa stal nadrealizmus jedným z hlavných umeleckých smerov. Vyjadrovala protivojnové stanovisko, a obhajovala právo človeka na slobodný život. Po roku 1948 sa nadrealizmus nemohol ďalej rozvíjať, básnici museli buď odmlčať, alebo prispôsobiť sa novému smeru. Nadrealisti využívali voľný verš, básne nečlenili na strofy, nepoužívali interpunkciu. V ich tvorbe mali dôležité miesto asociácie, fantázia, sny a podvedomie. Niektorí z nich uplatnili i tzv. psychický automatizmus, čiže automatizované písanie, pri ktorom básnická tvorba nie je kontrolovaná logikou. Vyjadrovali sa najmä pomocou metafor, obľubovali zvláštne, prekvapujúce, často až šokujúce prirovnania. Rudolf Fabry patrí medzi zakladateľov slovenského nadrealizmu. Do literatúry vstúpil ako dvadsaťročný odvážnou zbierkou Uťaté ruky. Táto kniha bola prvým nadrealistickým dielom. Mala experimentálny charakter, Fabry odmietal ňou literárne tradície a celú klasickú poéziu. Princípy surrealistickej poetiky využil autor aj v zbierke Vodné hodiny hodiny piesočné. Nadrealistické obdobie u Fabryho končilo básnickou skladbou Ja je niekto iný, ktorá vznikla počas vojny a bola reakciou na vojnové hrôzy. Skladá sa z dvoch častí (Prvé stretnutie s Féneom a Druhé stretnutie s Féneom). Básnik kreslí tragické vízie, obraz zániku kontinentov, masovej smrti. V závere skladby vyslovuje autor svoju vieru v ľudskejšiu budúcnosť. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pripojil zbierkou Zvieratník. Táto zbierka je jedným z najlepších nadrealistických diel v slovenskej literatúre. Do tejto zbierky tiež prenikli ozveny vojny, motívy smrti a zániku. Počas vojny Žáry napísal zbierky Stigmatizovaný vek a Pečať plných amfor. Autor už využíva aj tradičnejšie postupy, používa „zrozumiteľnejšie“ metafory, prirovnania a symboly. V týchto zbierkach vyjadruje svoje protivojnové stanovisko a opisuje smutnú vojnovú skutočnosť.