Roku 1933 sa v Nemecku zmocnili vlády nacisti na čele s Adolfom Hitlerom. Hitler otvorene vyhlasoval, že zmení hranice v Európe. Československo sa preto oprávnene cítilo ohrozené. Nemecko intenzívne zbrojilo. Porušovalo jednu medzinárodnú zmluvu za dru­hou a priamo či nepriamo sa vyhrážalo vojnou. Na nemeckých požiadavkách a ich sile sa priživovalo aj Maďarsko, ktoré stále snívalo o úplnom alebo čiastoč­nom.obnovení „veľkého Uhorska". Dokonca aj susedný slovanský štát Poľsko prejavoval nároky na časť územia ČSR. Nemecko a Maďarsko využívali na vnútorné oslabenie Československa tunaj­šie početné nemecké a maďarské obyvateľstvo a predovšetkým ich menšinové politické strany. V Čechách Sudetonemecká a na Slovensku Karpatonemecká strana sa stali politickými nástrojmi nacistického Nemecka, ktoré boli namierené proti jednote a územnej celistvosti ČSR. Podobnú úlohu zohrávala na Slovensku Zjednotená maďarská strana. V tejto situácii sa Československo opodstatnene nazdávalo, že v prípade pria­meho útoku nájde pomoc u svojich spojencov. Spoliehalo sa najmä na európsku veľmoc Francúzsko, na Juhosláviu. Rumunsko a na Sovietsky zväz. lebo s týmito štátmi malo dohody o vzájomnej vojenskej pomoci. Situácia sa dramaticky zhor­šila, keď v marci 1938 nacistické Nemecko obsadilo susedné Rakúsko. Ohrozená republika sa pripravovala na obranu. Mala moderne vyzbrojenú a veľmi dobre vycvičenú armádu. Od roku 1934 budovala na svojich hraniciach železobetónové pevnosti. Na Slovensku vzniklo viacero nových tovární, v ktorých sa vyrábali zbrane, munícia a ďalší materiál nevyhnutný na vojenskú obranu štátu. Občania celej republiky boli pripravení brániť svoj štát, čo dávali najavo v mno­hých manifestáciách, vyhláseniach, verejných prejavoch, pri ktorých vystupovali bez ohľadu na svoju stranícku; národnú či náboženskú príslušnosť. Svoje odhod1 lanie brániť republiku preukázali najmä pri všeobecnej mobilizácii v septembri 1938. Odhodlanie občanov brániť štát však nestačilo. Československo ako malá kra­jina nemalo dosť sfl, aby sa samo ubránilo pred agresiou. Opustili ho aj spojenci, ktorí dúfali, že sa tak vyhnú vojne s Nemeckom. 29. septembra 1938 v Mníchove najvyšší predstavitelia Nemecka, Talianska, Francúzska a Anglicka svojvoľne rozhodli o nútenom odovzdaní veľkej časti čes­koslovenského územia Nemecku. Československá vláda sa diktátu podriadila a armáda vydala pohraničné územia štátu bez boja.