Vypracovala:Mgr. Barbora Kopuncová
Opozícia voči vláde jednej strany počas vojnového Slovenského štátu sa musela formovať do ilegálnych skupín, pretože akákoľvek kritika režimu bola protizákonná. Čoskoro sa vytvorili dva bloky odboja – každý stál na inej ideologickej základni. Prvým bol občiansky odboj: združoval prívržencov zakázaných čs. strán a spolkov. Skupiny občianskeho odboja sa orientovali na obnovu ČSR s nejakou formou autonómie pre Slovensko. Spolupracovali s podobnými skupinami v protektoráte a mali spojenie s Parížom a Londýnom. Spolupracovníkov mali aj medzi funkcionármi štátnej správy a armády. Druhý blok tvorili slovenskí komunisti. Ich organizácia sa začala vytvárať po uznaní Slovenskej republiky Moskvou, keď bol v ZSSR prijatý plán obnovy ČSR, komunisti na Slovensku ho akceptovali. Členovia komunistického odboja vydávali letáky, ilegálne noviny, vykonávali špionáž pre zahraničie. Od roku 1942 na Slovensku pôsobili aj prvé partizánske skupiny, ktoré sa v roku 1944 stali skutočnou politickou silou. Zo štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve k nim prichádzali skúsení velitelia, pracovníci spravodajstva, vycvičení sovietski občania. Partizáni konali predovšetkým sabotážnu činnosť (prerušovanie dopravy, hospodárske sabotáže atď.). V prvých rokoch vojny mali oba bloky odboja podporu hlavne medzi občanmi nespokojnými s vytvorením Slovenského štátu, či s formou jeho riadenia.
Od roku 1941, keď Slovensko vstúpilo do vojny proti ZSSR sa situácia zmenila. Vojna proti slovanského národu bola nepopulárna. Vláde nepridali ani drastické protižidovské opatrenia, ktoré u časti verejnosti vzbudzovali veľký odpor. Medzinárodné udalosti, akými bola bitka pri Stalingrade, či vylodenie Spojencov v Taliansku spôsobili, že koncom roku 1943 vláda už nemala väčšinovú podporu obyvateľstva. Koncom roku 1943 uzavreli predstavitelia komunistického a občianskeho odboja dohodu o spoločnom postupe proti ľudáckemu režimu. Touto tzv. Vianočnou dohodou bola vytvorená Slovenská národná rada (SNR), ako najvyšší orgán odboja. Občiansky blok v nej zastupovali: Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko. Komunistickými členmi boli: Gustáv Husák, Laco Novomestský a Karol Šmidke. Ich cieľom bola príprava ozbrojeného povstania. Takúto akciu plánovala aj čs. exilová vláda v Londýne, podporu jej prinášalo množstvo protifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov i radových členov slovenskej armády ako aj silné partizánske hnutie na Slovensku. Plán povstania vznikol na Vojenskom ústredí, vedenom pplk. Jánom Golianom, veliteľom štábu pozemného vojska v Banskej Bystrici, podobný projekt vypracoval aj minister obrany Ferdinad Čatloš. Podľa tohto plánu mali dve divízie slovenskej armády na východnom Slovensku otvoriť front a umožniť tak postup Sovietskej armády na západ na územie SR, zatiaľ čo armáda na strednom Slovensku mala zadržať nemecké jednotky, ktoré by mali prejsť na východ a zasiahnuť. 4. augusta odletel do ZSSR Karol Šmidke, aby dohodol potrebnú koordináciu so sovietskym velením. Situácia sa však nakoniec organizátorom povstania vymkla z rúk. Príčinou boli partizánske akcie. Velitelia partizánov chceli napodobniť spôsoby boja proti Nemecku v ZSSR a Juhoslávii a vytvárať územia ovládané partizánmi. Preto nečakali na dohodu SNR a sovietskeho velenia o spoločnom postupe a dali sa na samostatné akcie. Vrcholom bolo zajatie nemeckých dôstojníkov, ktorí opustili Rumunsko vo Vrútkach. 28.8.1944 boli v martinských kasárňach zastrelení. Toto dalo podnet na nemeckú odvetu. Ráno 29.8.1944 začala nemecká armáda obsadzovať Slovensko. Večer Vojenské ústredie v Banskej Bystrici odpovedalo vydaním povelu posádkam „Začnite s vysťahovaním“, čo bolo dohovorené heslo na začiatok povstania.
Na oslobodenom území prebrala zákonodarnú a štátnu moc SNR, ktorá prijímala nariadenia s platnosťou zákona a jej povereníctva (ministerstvá) riadili všetky oblasti života. SNR sa Deklaráciou z 1.9.1944 prihlásila k obnove ČSR ako demokratického štátu s národnostným usporiadaním na princípe rovný s rovným, odsúdila fašistickú diktatúru a pripojila sa k Spojencom. Keďže sa nepodarilo skoordinovať postup sovietskych vojsk so slovenskými povstalcami (tzv. Prvá československá armáda na Slovensku, pod velením J. Goliana a neskôr generála Rudolfa Viesta) a pridať do boja sa nemohli ani dve východoslovenské divízie, ktoré Nemci rýchlo odzbrojili, povstanie bolo odsúdené na neúspech. Napriek tomu trvalo 2 mesiace, kým sa ho nemeckej armáde podarilo poraziť. Povstalci mali veľkú podporu obyvateľstva, ich armáda čítala koncom októbra až 60 tisíc mužov, počet partizánov sa vyšplhal na 18 tisíc. Problémom bola slabá výzbroj, hoci zásoby munície a zbraní priviezla zo ZSSR a 2. čs. paradesantná brigáda, ako aj americké lietadlá zo základní v južnom Taliansku. Medzi povstalcami a nemeckou armádou prebiehali krvavé boje v horských priesmykoch na prístupoch k strednému Slovensku. 6.10.1944 po ťažkých bojoch vstúpila na naše územie sovietska armáda, povstaniu však už nemohla pomôcť. 17.10. zaútočili z Maďarska nemecké vojská v počte takmer 40 tisíc mužov, 27.10. padla Banská Bystrica. Mnoho povstalcov sa rozpŕchlo domov, ušlo do hôr k partizánom, alebo bolo odvlečených do zajatia a popravených. Tak skončili i hlavní velitelia povstaleckej armády, generáli J. Golian a R. Viest.
SNP bolo krvavo potlačené. Obyvateľov Slovenska postihol nacistický teror, boli vyvražďované rodiny občanov, ktorí sa angažovali v odboji, ba boli vyhladené celé obce. Masové hroby odkryté po vojne odhalili vyše 5000 obetí týchto represií. Obnovili sa aj deportácie židovského obyvateľstva, ktoré pokračovali takmer až do konca vojny. Zánik nacistickej nadvlády sa však už nedal oddialiť: sovietska armáda postupovala smerom na západ a zhoršujúca sa situácia v prinútila slovenskú vládu na čele s Dr. Tisom emigrovať do Rakúska 3.4.1945. O deň neskôr bola oslobodená Bratislava, 5.4.1945 vyhlásila nová vláda ČSR menovaná prezidentom Benešom v Košiciach tzv. Košický vládny program. O mesiac neskôr sa vojna skončila.
Otázky:
- Aké bloky tvorili odboj na Slovensku?
- Akú činnosť vyvíjalo partizánske hnutie?
- Čo spôsobilo, že vláda SR stratila podporu obyvateľstva?
- Čo je to Vianočná dohoda?
- Aký bol plán povstania?
- Ako nakoniec povstanie prebiehalo?
- Aké boli následky povstania?
Použitá literatúra:
Kol. aut.: Dejiny Slovenska, Academic Electronic Press, Bratislava, 2000
Rychlík Jan: Češi a Slováci ve 20. století , Academic Elelctronic Press, Bratislava, 1997