Aj kultúrny život sa rozvíjal pod prísnym ideologickým dozorom vládnucej stra­ny. Vylúčila z neho nepohodlné osobnosti, strážila ho pred prenikaním „nepria­teľských buržoáznych", t. j. moderných vedeckých a umeleckých tendencií. Jedi­ným prípustným umeleckým smerom bol zo sovietskeho vzoru prebraný tzv. „so­cialistický realizmus", t. j. mechanické zobrazovanie skutočnosti v duchu mocenských a ideových potrieb vládnucej strany. Prejavil sa najmä v literatúre, výtvarnom umení a v architektonickej tvorbe. Nemohlo sa voľne cestovať do zahraničia. Domáca i zahraničná literatúra boli pod prísnym dohľadom cenzúry. Túto informačnú izolovanosť sa usilovali prekle­núť zahraničné rozhlasové stanice Slobodná Európa, Hlas Ameriky. Rádio Vati­kán a iné. Napriek tejto tiesnivej atmosfére, ktorá ovládala celý spoločenský život, vznika­li na Slovensku nové školy všetkých stupňov, nové profesionálne divadlá, ume­lecké súbory, knižnice, kiná. Zakladali sa nové vedecké a kultúrne inštitúcie, ako Slovenská akadémia vied. Slovenská národná galéria, Slovenská filharmónia atď. Znova sa ukázalo, že malý národ sa aj v nepriaznivých politických pomeroch môže najlepšie prezentovať pred svetom v kultúrnej oblasti. Základom zvyšova­nia kultúrnej úrovne obyvateľstva bola dobudovaná sieť škôl všetkých stupňov. Z vysokých a stredných škôl vychádzalo stále viac vzdelaných mladých ľudí. Rozvíjala sa masová kultúra, ktorá ovplyvňovala široké vrstvy obyvateľstva. Tento proces, nazývaný socialistická kultúrna revolúcia, súvisel s celkovým tech­nickým a civilizačným pokrokom. Dôležitú úlohu v ňom zohral rozhlas a televízia. Televízne vysielanie sa v priebehu tridsiatich rokov stalo prirodzenou súčasťou spoločenského i súkromného života. Vpád televízie, magnetofónov, neskôr videorekordérov do verejného života i domácností však oslabil vlastné kultúrne aktivity občanov. Neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života ostávalo rozhlasové vysielanie. Šírilo sa najmä medzi mládežou prostredníctvom prenosných tranzistorových rá­dioprijímačov. Noviny ostávali pod kontrolou komunistickej strany a podliehali cenzúre. V rámci tzv. socialistickej kultúrnej revolúcie sa rozvíjala aj kultúrna čin­nosť medzi príslušníkmi národnostných menšín. Mali svoje základné a stredné školy, noviny, divadlá, rozhlasové vysielanie. Okrem kultúry dosahovalo Slovensko významné výsledky aj vo vedeckom živo­te. V Slovenskej akadémii vied, na vysokých školách a na ďalších výskumných pracoviskách vedci dosiahli výrazné úspechy, ktoré vzbudili pozornosť v celom vedeckom svete. Ešte výraznejšie sa presadilo slovenské umenie. V jeho službách pracovalo stále viac profesionálnych spisovateľov, výtvarných umelcov, hercov, režisérov, hudobníkov, spevákov, filmárov. Umenie napriek sústavným politický m tlakom svojou vnútornou silou a životnosťou prekročilo hranice Slovenska a sta­lo sa súčasťou modernej európskej kultúry. Poslami Slovenska a jeho kultúry bo­li viaceré umelecké súbory, napr. SĽUK, Lúčnica, Slovenská filharmónia či ope­ra SND. Svetové uznanie získala slovenská knižná grafika. Do rámca kultúrneho života patrila aj telovýchova, ktorá sa rozvíjala tak na masovej základni, ako aj na úrovni vrcholového športu. Športové kluby i jednot­livci získavali stále väčší podiel na reprezentácii Československa a viace-1 z nich dosiahli najvyššie športové triumfy - zlaté olympijské medaily. Veda a umenie pre svoj ďalší vývoj potrebovali preraziť existujúce politické ob­medzenia, umelú izolovanosť od moderných prúdov vo svete. Preto bolo celkom prirodzené, že sa podieľali na oslabovaní a nakoniec zvrhnutí totalitného komu­nistického režimu v Československu.