Po prvej svetovej vojne sa veľa zmenilo v životnom štýle, najmä v priemyselne vyspelých štátoch. Hoci život na vidieku si zachoval starý rytmus, určovaný roč­nými obdobiami a poľnohospodárskou prácou, v mestách, najmä veľkých, sa za­čalo žiť úplne inak. Zmenil sa vzhľad miest a predovšetkým kultúra bývania. Najbiednejšie štvrte boli síce stále také ako na konci 19. storočia, ale vo viacerých krajinách sa začali stavať lacnejšie, tzv. „činžovné" byty, ktoré boli cenovo prístupné aj pre kvalifiko­vaných robotníkov a nižších úradníkov. Novinkou bolo, že každý byt mal vlastné hygienické zariadenie. Vznikli aj prvé bytové družstvá, ktoré stavali luxusnejšie, ale ešte stále cenovo prijateľné byty pre stredné vrstvy. Najhoršie bolo bývanie drobných živnostníkov (remeselníkov, obuvníkov, krajčírov atd.), ktorí mali v ma­lých bytíkoch aj dielňu a jedného, dvoch učňov. Krátko po vojne prijala väčšina štátov zákon o osemhodinovom pracovnom čase. čo zmenilo životné návyky ľudí. Dovtedy väčšina ľudí prakticky nemala voľ­ný čas. teraz ho odrazu získali, preto hľadali, ako by ho mohli využiť. Ako huby po daždi vyrástli rôzne spolky, športové kluby, štadióny, ale aj kiná, kaviarne a obľúbené kabarety. Zmenilo sa postavenie ženy v spoločnosti, čo do istej miery ovplyvnila aj vojna. Kým muži bojovali na frontoch, ženy v zázemí zastávali dovtedy vyslovene muž­ské povolania, napr. pracovali v továrňach pri páse. Po skončení vojny pôsobili ako misionárky, ošetrovateľky, ale aj v oblasti umenia a módy. Najvýraznejšie sa zmena ich postavenia prejavila v tom, že v niektorých krajinách dostali volebné právo. Z USA prišla do Európy nová hudba. Najprv pomalé černošské blues, ktorým sa v Amerike preslávila Billie Holiday (holidej), neskôr rýchly bezstarostný džez neodmysliteľne spojený so slávnou speváčkou Ellou Fitzgeraldovou (ficdžeraldo- vou) a rovnako legendárnym trubkárom a spevákom Louisom Armstrongom. Mladí ľudia začali tancovať nielen nové tance, napr. charleston, ale najmä športovať. Futbal, cyklistika a turistika sa stali záľubou širokých vrstiev. Šport vy­tváral súťaživé prostredie, podnecoval túžbu po vrcholných výkonoch a po indivi­duálnom uplatnení. Informácie o úspešných športovcoch prinášala tlač a od po­lovice dvadsiatych rokov šíril ich slávu aj rozhlas. Prvé pravidelné vysielanie rozhlasu sa začalo 2. novembra 1920. Vysielač v americkom Pittsburghu sa venoval najmä spravodajstvu a komentovaniu prezi­dentských volieb, ktoré sa práve konali. O dva roky neskôr vysielalo v USA už 200 súkromných rozhlasových staníc a v tom istom roku sa na americkom trhu objavil aj prvý prenosný rozhlasový prijímač a prvé autorádio. Roku 1923 existo­val rozhlas aj v Európe a postupne sa stával samozrejmosťou v každej domác­nosti. Novou zábavou, ktorá ihneď očarila milióny ľudí, bol film. Už pred vojnou vznikli v Hollywoode. ktorý sa stal „továrňou na sny", prvé filmové štúdiá. Film sa veľmi rýchlo rozšíril aj do Európy. V Nemecku vznikli filmové štúdiá UFA, najväčšie európske štúdiá postavili v Taliansku. Francúzsky film sa už v ne­mej ére vyznačoval nápaditosťou, začal používať pohyblivú kameru, využíval umelecké podnety a myšlienky iných umení, predovšetkým maliarstva. Najsláv­nejším režisérom nemého filmu bol práve Francúz René Clair (klér). Koncom dvadsiatych rokov sa napokon podarilo nahrať všetky zvukové zložky (reč, zvuky prostredia i hudbu) a obraz na jeden film. Herci konečne prehovorili. Onedlho urobil film ďalší skok - z čierno-bieleho sa stal farebným. Roku 1932 sa konal prvý filmový festival v Benátkach. Americkú cenu Oscara po prvý raz udelili roku 1928. Získal ju Charlie Chaplin. legenda filmu, slávny hr­dina a režisér nemých grotesiek.