Prvá svetová vojna otriasla dôverou v starý poriadok a vyvolala pochybnosti, či sú ľudia vôbec schopní navzájom si porozumieť. Mnohí umelci reagovali na otrasné zážitky z vojny tak. že dávali najavo svoje opovrhnutie nad ľudskou spo­ločnosťou a na svoju vnútornú neistotu a roztrpčenosť nasadzovali šašovskú mas­ku. No súčasne hľadali pre umenie nové cesty, ktoré mali byť aj novými cestami pre ľudskú civilizáciu. Skupina umelcov, ktorá žila počas vojny vo Švajčiarsku, vychádzala z týchto pocitov a založila hnutie DADA. V skupine boli básnici i maliari. Dušou dadaistov bol básnik Tristan Tzara, maliar Marcel Duchamp (marsel dúšam) a grafik a so­chár Hans Arp. Za základný princíp tvorby pokladali náhodu. Aj názov dadaizmus vznikol náhodne, keď umelci listovali v slovníku (dada - koník, detská hračka). Dadaistická báseň sa skladala z náhodne zoskupených slov a rovnako dadaistický obraz vznikol náhodným zoskupením obyčajných predme­tov, napr. zhrdzavených klincov, cestovných lístkov, kúskov látky, uzáverov fliaš, gombíkov a pod. Dadaisti tým chceli odvrátiť pozornosť publika od vznešených vecí a zamerať ju na všedné, náhodné predmety, odstrániť bariéru medzi ume­ním a životom, rozvíjať ľudskú fantáziu. Ďalším významným umeleckým smerom, ktorý vznikol v medzivojnovom ob­dobí. bol surrealizmus. Názov vznikol odvodením od slova realizmus predponou sur- (nad), preto sa do slovenčiny prekladá ako nadrealizmus. Podobne ako da­daizmus aj surrealizmus združoval básnikov i výtvarných umelcov a istým spôso­bom naň nadväzoval. Surrealistom však nešlo o akúkoľvek náhodu, ale o náhodu v myslení a predstavách človeka. Podľa nich sa skutočne slobodné myšlienky a predstavy uskutočňujú len v sne. Tak sa sny stávajú pre surrealistov zdrojom a inšpiráciou slobodného umeleckého vyjadrenia. Najvýznamnejšími surrealistickými maliarmi boli Max Ernst, Salvador Dali a Joan (choan) Miró. Kolískou a skutočným domovom surrealistov sa stal Paríž. V Nemecku dosiahol najväčší rozkvet expresionizmus (expresia - výraz). Vy­chádzal zo zložitých podmienok vtedajšieho Nemecka: bieda širokých vrstiev, na­cionalizmus, negatívne sociálne javy, militarizácia spoločenského života. Dôsled­kom bola osamotenosť, odcudzenosť, brutalita a individualizmus. Diela expresio­nistických umelcov sú krajne pesimistické, čo zvýrazňujú aj kontrastné farby, nadsádzka ba až deformácia stvárneného objektu. Najvýznamnejšími predsta­viteľmi expresionizmu boli Edvard Munch, Oskar Kokoschka (kokoška), Otto Dix a Vasilij Kandinskij. Na druhom konci Európy v sovietskom Rusku vzniklo ďalšie centrum moder­ného umenia. Aj tu básnici a maliari hľadali nové spôsoby umeleckého vyjadro­vania. ktoré by obrodilo nielen umenie, ale aj svet spustošený vojnou. Vzniklo tu množstvo rôznych skupín a smerov, ktoré nazývame ruská avantgarda. Boľševici spočiatku pôsobenie avantgardných umelcov trpeli, ale už v polovici 20. rokov začali potláčať slobodu umeleckého prejavu. Preto viacerí poprední ruskí umelci svoju vlasť opustili. Jedným z najznámejších bol maliar Mare Chagall (mark ša- gal), autor obrazov plných fantastických snových predstáv a vízií. Ďalším umeleckým smerom, ktorý sa vyvíjal nezávisle od seba vo viacerých krajinách, bol konštruktivizmus. Odmietal závislosť umeleckého diela od videnej skutočnosti, ale aj od zážitkov a životných postojov tvorcu. Jeho hlavným pred­staviteľom bol Holanďan Piet Mondrian. V 20. storočí sa zrodila aj moderná architektúra. Na rozdiel od historickej ar­chitektúry, ktorá využívala klasické stavebné materiály: kameň, tehlu, drevo, mo­dernú architektúru podmienil nástup nových materiálov (železobetónu, železná kostra v kombinácii so sklom, oceľové a betónové dielce). Pre historickú architek­túru je príslovečná súhra všetkých druhov výtvarných umení. Moderná architek­túra je charakteristická účelnosťou a širokým uplatnením - priemyselné objekty, hromadná bytová výstavba, výstavné pavilóny a pod. Aj moderná architektúra však môže byť humánna, keď zohľadňuje účel a krásu v harmónii. Priekopníkom modernej architektúry 20. storočia bol francúzsko-švajčiarsky architekt Le Cor busier (1 korbúsjé).