Hitler a jeho prívrženci boli od prvej chvíle rozhodnutí rozpútať novú veľkú voj­nu. Chceli raz navždy upevniť postavenie Nemecka a vyriešiť jeho problémy tým. že si podrobia iné národy. Niektoré chceli sľubmi a výhodami primäť k tomu, aby vo všetkom spolupracovali s Nemeckom. Iné zasa násilím prinútiť, aby sa zmieri­li s úlohou poddaných, zapriahnutých do nemeckého jarma. Nemecký vodca - fiihrer - začal porušovať všetky dohody uzavreté po prvej svetovej vojne. Opäť začal zbrojiť, vyhlásil všeobecnú brannú povinnosť, presunul vojenské posádky do pohraničného pásma s Francúzskom a obsadil Porýnie. Malé štáty, ktoré ležali v dosahu nemeckých a talianskych zbraní, sa cítili ohroze­né. Viaceré z nich uzavreli medzi sebou dohody o vzájomnej pomoci, ale bez podpory veľmocí boli prislabé. Veľká Británia a Francúzsko boli však stále ochotné rokovať s Hitlerom a ustu­povať mu. len aby nedošlo k vojne. V mene tejto politiky ústupkov tak demokratické veľmoci obetovali Hitlerovi Rakúsko, ktoré Nemci obsadili bez jediného výstrelu, i československé pohrani­čie. Až keď sa Hitlerovi podarilo rozbiť Československú republiku a začal ohrozo­vať Poľsko, západné veľmoci sa spamätali a pokúsili sa nemeckú rozpínavosť za­staviť. Veľká Británia a Francúzsko zaručili Poľsku. Rumunsku, Grécku a Turecku vo­jenskú pomoc v prípade, ak ich Hitler napadne. Vzápätí začali rokovať o vzájom­nej pomoci so Sovietskym zväzom. Sovietsky zväz však uzavrel s Hitlerom zmlu­vu o neútočení, ktorá mala aj tajný dodatok. V ňom sa Hitler a Stalin dohodli, že si rozdelia štáty, ktoré ležia medzi nimi. Týždeň po podpísaní paktu medzi Hitlerom a Stalinom napadli nemecké voj­ská Poľsko. Bolo to 1. septembra 1939. Týmto dátumom sa označuje začiatok druhej svetovej vojny, lebo Francúzsko a Veľká Británia vzápätí vypovedali Ne­mecku vojnu. Poľsko bolo za necelý mesiac porazené. V prvej etape vojny boli útočníkmi Nemecko, Taliansko a Sovietsky zväz. So­vietsky zväz obsadil východnú časť Poľska, vypovedal vojnu Fínsku, ktoré sa do­kázalo päť mesiacov brániť, až napokon odstúpilo časť územia Sovietskemu zväzu. V lete roku 1940 Stalin obsadil pobaltské štáty. Besarábiu a Severnú Bu- • kovinu, ktoré patrili Rumunsku. V tom čase - na jar 1940 - začal Hitler útok smerom na západ. Porazil a ob­sadil Dánsko, Nórsko, Holandsko. Belgicko i Francúzsko. Francúzsko rozdelil na väčšiu časť, ktorú Nemecko okupovalo priamo, a na menšiu južnú časť s francúz­skou vládou vo Vichy, ktorú Nemci kontrolovali. Potom začali leteckú vojnu proti Veľkej Británii. Ani za deväť mesiacov sústavného bombardovania sa však Ne­mecku nepodarilo zlomiť britskú obranu. Preto sa Hitler rozhodol obrátiť sa na východ, proti svojmu spojencovi - Sovietskemu zväzu. Medzitým vstúpilo do vojny aj fašistické Taliansko. Chcelo si rozšíriť územie na Balkáne i v Afrike. Talianska armáda však bola taká slabá, že na obidvoch fron­toch jej muselo pomôcť Nemecko. Preto sa ťaženie proti ZSSR začalo až v lete 1941, keď nacistické Nemecko porazilo Juhosláviu a Grécko.