Roku 1941 si skoro všetky európske štáty Nemecko pripútalo, alebo ich oku­povalo. Pripútanosť k hitlerovskému Nemecku znamenala, že každý štát sa musel podriadiť nemeckým záujmom. Zahraničná politika, hospodárstvo i politický systém, teda spôsob vlády, sa museli prispôsobiť nemeckému vzoru. Tieto štáty sa zvyknú nazývať aj satelity Nemecka. Budúcnosť satelitov bola neistá. Čím boli vlády poslušnejšie voči Hitlerovej vlá­de, tým lepšie bolo ich postavenie v rámci nacistickej Európy. No ani tak nemali záruky, či sa v prípade trvalého víťazstva nacistickej ríše nezmení ich osud. Veď nacisti ich pokladali za menejcenné a sebe, ako údajne nadradenému národu, prisudzovali právo rozhodovať o tom. čo sa má stať s ostatnými Európanmi. V prípade nemeckej porážky museli zasa satelitné štáty rátať s tým, že sa budú musieť zodpovedať za spojenectvo s agresorom. V okupovaných častiach Európy určovali všetky životné podmienky okupanti. Všade boli prítomné nielen vojenské oddiely, ale aj jednotky obávanej tajnej polí­cie - gestapa. Takmer nikto si nemohol byť istý životom. Už pred útokom na Poľsko dal Hitler svojim generálom tajný príkaz, aby vyvo­lávali v Poľsku čo najväčšiu hrôzu a nikoho nešetrili. Útočiace vojská bojovali nie­len proti brániacej sa armáde, ale bombardovali aj miesta, kde neboli posádky. Z lietadiel ostreľovali civilov na úteku, popravovali zajatých vojakov a masovo vraždili civilné obyvateľstvo na územiach, ktorými prechádzal front. Poliaci v svo­jej obsadenej vlasti stratili akékoľvek práva. Okupanti ich zatvárali do koncen­tračných táborov, vyvážali do Nemecka na nútené práce, systematicky vyvražďo­vali inteligenciu, aby urobili z Poliakov nevedomý národ otrokov. Podobné metódy používali aj v iných okupovaných štátoch. Nikde však neza­siahol teror také obrovské množstvo ľudí. Taký surový a rozsiahly teror, aký posti­hol Poliakov, rozpútali nacisti už len na sovietskom území po tom, čo roku 1941 napadli ZSSR. 1 V každom štáte, okupovanom alebo satelitnom, určili nacisti dve skupiny ľudí. ktorých údelom sa mala stať smrť. Roku 1941 nacistické vedenie rozhodlo, že odvšadiaľ majú deportovať Židov do koncentračných táborov. Väčšinu z nich vy­budovali na území Poľska. Tu ich nechali zomierať hladom, podvýživou, vyčerpá­vajúcou prácou a najrôznejším týraním. Ba zriadili aj zvláštne tábory smrti urče­né priamo na to, aby v nich Židov vraždili. Podobný osud stihol aj Rómov. Len Dánsko, Bulharsko a Taliansko sa tomuto nariadeniu vzopreli. Hoci aj tam Židov prenasledovali, nevydali ich na smrť. Tá však hrozila aj príslušníkom ostatných národov a etník, ak sa otvorene postavili proti nacistickej tyranii.