Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Do druhej periódy patria prvky: Li, Be, B, C, N, O, F, Ne
Tieto prvky majú valenčné orbitaly na 2. sfére.
Elektrónová konfigurácia
Li – 2s1
Be – 2s2
B – 2s2 2 p1
C –2s2 2p2
N –2s2 2p3
O –2s2 2p4
F – 2s2 2p5
Ne –2s2 2p6
Vlastnosti
- Li má najmenšiu relatívnu atómovú hmotnosť a smerom doprava sú prvky ťažšie
- Li má najmenšiu elektronegativitu a smerom doprava vzrastá
- smerom doprava rastú kyslé vlastnosti a klesajú zásadité vlastnosti
- smerom doľava rastú zásadité vlastnosti a ubúdajú kyslé vlastnosti
- smerom doprava rastie nekovový charakter, ionizačná energia a oxidačné účinky
Uhlík
Nachádza sa v druhej perióde v IV.A skupine.
Konfigurácia: 6C : 1s2 2s2 2p2
Výskyt: - uhlík je základný biogénny prvok, je v prírode najrozšírenejší a je súčasťou sacharidov, tukov, bielkovín a mnohých organických zlúčenín (ropa, zemný plyn, uhlie) aj anorganických zlúčenín CO2 – oxid uhličitý, CO – oxid uhoľnatý
- je súčasťou minerálnych vôd
- nachádza sa v mineráloch: kalcit – CaCO3, magnezit MgCO3
Vlastnosti
- je málo reaktívny
- má redukčné schopnosti, ktoré majú využitie v priemysle: Fe2O3 + 3C → 3CO + 2Fe
- vlastnosti uhlíka sa využívajú na výrobu kovov a ich oxidov (aluminotermia)
- uhlík má 2 alotropické modifikácie – tuha a diamant
Tuha
Uhlík je viazaný v kryštalickej štruktúre a jednotlivé roviny uhlíkov sú viazané len slabými Van der Walsovými silami. Tieto sily spôsobujú dobrú štiepateľnosť a vodivosť elektrického prúdu.
Diamant
Základnú jednotku v štruktúre tvorí tetraeder. V tejto štruktúre je každý atóm uhlíka viazaný štyrmi susednými atómami, a táto štruktúra spôsobuje nezvyčajnú tvrdosť diamantu – diamant je najtvrdšia látka v prírode. Diamant sa používa najmä v klenotníctve, kde sa používa prírodný vybrúsený diamant – briliant (prstene, náramky)
Využitie uhlíka
- pri výrobe elektród (uhlíková elektróda)
- v atómových reaktoroch
- z grafitu sa vyrábajú ceruzky a používa sa ako mazadlo ložísk
- uhlík sa využíva na adsorpciu plynných látok (živočíšne uhlie pri tráviacich ťažkostiach)
- používa sa ako palivo (uhlie)
Zlúčeniny uhlíka
Bezkyslíkaté zlúčeniny
- Uhľovodíky – sú to zlúčeniny uhlíka a vodíka (alkány, alkény, alkíny, arény atď)
- Deriváty uhľovodíkov – uhľovodíky, v ktorých je jeden alebo viac vodíkov nahradených iným atómom alebo skupinou atómov (halogén deriváty uhľovodíkov, atď)
- Karbidy – zlúčeniny uhlíka s prvkom s menšou elektronegativitou (karbid vápenatý CaC2)
- Halogenidy – zlúčeniny uhlíka a halového prvku (CCl4 – tetrachlór uhličitan – nepolárne rozpúšťadlo)
- Sírouhlík – CS2 - nepolárne rozpúšťadlo
- Kyanidy – sú prudko jedovaté
Kyslíkaté zlúčeniny uhlíka
- CO – oxid uhoľnatý. Vzniká pri nedokonalom spaľovaní O2. Je veľmi reaktívny a má redukčné účinky: Fe2O3 + 2CO → CO2 + 2Fe
- CO2 – oxid uhličitý. Nachádza sa vo vzduchu, využívajú ho rastliny pri procese, ktorý voláme fotosyntéza. Má slabé oxidačné účinky.
Vzniká tepelným rozkladom CaCO3 – uhličitan vápenatý.
CaCO3 → CO2 + CaO CaO – pálené vápno
CaO + H2O → Ca(OH)2 Ca(OH)2 – hasené vápno
Vzniká z uhličitanu vápenatého pôsobením HCl
CaCO3 + HCl → H2O + CO2 + CaCl
- H2CO3 – uhličitan vápenatý. Vzniká rozpustením oxidu uhličitého vo vode. Je to slabá kyselina. Jej soli sú: a.) HCO3-I - hydrogén uhličitan (NaHCO3 – hydrogén uhličitan sodný) – vo vode rozpustné
b.) CO3-Ii – uhličitan (CaCO3 – uhličitan vápenatý) - vo vode nerozpustné
Dusík
Patrí do druhej periódy a V.A skupiny.
Konfigurácia: 7N : 1s2 2s2 2p3
Výskyt: tvorí 78% atmosféry vo forme dvojatómovej molekuly N2. Nachádza sa v mineráloch a horninách, je to biogénny prvok.
Vlastnosti: väčšinou je trojväzbový a to spôsobuje mimoriadnu stabilitu jeho zlúčenín
Výroba: frakčnou destiláciou zo skvapalneného vzduchu
alebo tepelným rozkladom NH4NO2 → N2 + 2H2O
2NaN3 → 3Na + 3N2
Zlúčeniny
- NO2, NO, N2O3, N2O5 – vyskytujú sa vo výfukových plynoch, sú jedovaté
2.HNO3 – silné oxidačné účinky, oxiduje všetky kovy okrem zlata a platiny – tieto sa rozpúšťajú iba v lúčavke kráľovskej
- NO3 – dusičnany, používajú sa ako hnojivo
Kyslík
Umiestnenie
Kyslík sa v PSP nachádza v 2. perióde (z toho vyplýva, že má dve vrstvy elektrónov okolo atómového jadra) a v VI.A skupine (vo valenčnej sfére má 6 elektrónov).
Elektrónový obal
Kyslík má v elektrónovom obale 8 elektrónov, čo vyplýva z protónového čísla 8. Vo valenčnej sfére sa nachádza 6 elektrónov, čo vyplýva z umiestnenia v VI.A skupine.
Elektrónová konfigurácia kyslíka :
8O - 1 s2 2s2 2p4
Elektrónová konfigurácia valenčnej sféry znázornená rámčekovým diagramom :
|
8O
2s2 2p4
Spôsob väzby – väzbovosť
Kyslík má vo valenčnej sfére 2 nespárené elektróny, teda do oktetu mu chýbajú ďalšie dva elektróny.
Oxidačné číslo kyslíka - -II
Vytvára oxidový anión O2-
V zlúčeninách je viazaný dvoma kovalentnými väzbami. Môžu to byť dve jednoduché väzby, alebo jedna dvojitá kovalentná väzba.
Príklad dvoch jednoduchých kovalentných väzieb vidíme napríklad v molekule vody H2O (sp hybridizácia).
(obrázok)
Príklad dvojitej kovalentnej väzby vidíme v molekule kyslíka O2 alebo v molekule aldehydu (sp2 hybridizácia).
(obrázok)
V niektorých prípadoch sa kyslík viaže troma kovalentnými väzbami, napríklad v molekule CO a vytvára navonok neutrálnu molekulu oxidu uhoľnatého.
jednoväzbový (OH- hydroxidový anión)
dvojväzbový (H2O – voda, CaO, CO2)
Kyslík môže byť
trojväzbový (CO, H3O--oxóniový katión)
štvorväzbový (v štruktúre ľadu)
Poznámka: V štruktúre ľadu kyslík vytvára dve jednoduché kovalentné väzby s vodíkmi a voľnými elektrónovými pármi vytvára vodíkové väzby so susednými molekulami vody.
Fyzikálne vlastnosti
Molekulový kyslík je bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu. Vo veľmi hrubých vrstvách má svetlomodrú farbu. Čiastočne sa rozpúšťa vo vode, čo tvorí základ pre dýchanie organizmov na Zemi.
Chemické vlastnosti
Kyslík je mimoriadne reaktívny prvok. S kyslíkom v atómovej forme sa pri bežných podmienkach stretávame len pri chemických reakciách, pretože sú veľmi nestále. Najčastejšie sa kyslík spája do dvojatómových molekúl O2, získava tak stabilnejšiu elektrónovú konfiguráciu. Kyslík je významné oxidovadlo. Zlučovanie kyslíka s inými prvkami (oxidácia) prebieha pri bežných teplotách veľmi pomaly, pre urýchlenie priebehu oxidácií treba zvýšiť teplotu, reakcie sú výrazne exotermické. Pri prudkej oxidácii vzniká teplo a svetelné žiarenie - horenie.
Zlúčeniny
Oxidy
Dvojprvkové zlúčeniny kyslíka s inými prvkami nazývame oxidy. Podľa štruktúry a väzby ich delíme :
molekulové
oxidy s atómovou štruktúrou
iónové
Molekulové oxidy
Kyslík je v nich viazaný kovalentnými väzbami. Patria sem:
a.) oxidy väčšiny nekovov (H, C, N, P, S, Cl, Br), vytvárajú zlúčeniny ako napríklad NO2 - oxid dusičitý, Cl2O7 – oxid chlóristý
b.) oxidy kovov (Mn, Os), napríklad Mn2O7 – oxid manganistý
Oxidy s atómovou štruktúrou
Atómy sú viazané kovalentnou väzbou, patria sem oxidy kovov a niektorých nekovov. Napríklad ZnO – oxid zinočnatý, PbO – oxid olovnatý, Al2O3 – oxid hlinitý
Iónové oxidy
Oxidový anión O2- je viazaný iónovou väzbou s katiónom kovu (najmä alkalické kovy, kovy alkalických zemín). Napríklad K2O – oxid draselný, CaO – oxid vápenatý.
Oxidy delíme ďalej podľa ich reakcíi s vodou, kyselinami a zásadami ich delíme:
1. Kyselinotvorné oxidy
Do skupiny kyselinotvorných oxidov patria molekulové oxidy a oxidy kovov, ktoré majú oxidačné číslo väčšie ako V. Napríklad SO3, SO2. Výnimkou sú napríklad CO, N2O – oxid dusný.
SO3 + H2O → H2SO4 vzniká kyselina sírová
Molekulové oxidy, ktoré sú vo vode nerozpustné reagujú so zásadami. Pri reakcii vzniká príslušná soľ.
SiO2 + 2NaOH → Na2SiO3 + H2O
Na2SiO3 – kremičitan disodný
2. Zásadotvorné oxidy
Medzi zásadotvorné oxidy patria iónové oxidy a oxidy kovov, ktoré majú oxidačné číslo menšie ako IV. Pri reakcii s vodou vznikajú hydroxidy.
K2O + H2O → 2KOH
KOH - hydroxid draselný
Oxidy, ktoré sú vo vode nerozpustné dávajú pri reakcii s kyselinou príslušnú soľ.
MgO + 2HCl → MgCl2 + H2O
MgCl2 - Chlorid horečnatý
Výskyt kyslíka
Kyslík je najrozšírenejší prvok na Zemi. Tvorí 21% atmosféry, je súčasťou litosféry (nachádza sa v mineráloch a horninách) a hydrosféry (voda). Je dôležitým biogénnym prvkom, je súčasťou všetkých živých organizmov, potrebný v procese dýchania. Má tri izotopy O, O , O.
Výroba kyslíka
Kyslík sa priemyselne vyrába zo skvapalneného vzduchu frakčnou destiláciou, alebo elektrolýzou vody. Laboratórne sa pripravuje z látok, ktoré ho obsahujú, napríklad niektoré oxidy.
2HgO → 2Hg + O2
HgO – oxid ortuťnatý (červený prášok), keď sa dostatočne zahrieva rozkladá sa na ortuť a kyslík.
Kyslík môžeme pripraviť aj z peroxidu vodíka:
2H2O2 → 2 H2O + O2
Pri tejto reakcii je potrebná prítomnosť katalyzátora MnO2.
Z niektorých solí:
2KClO3 → 2KCl + 3O2
Reakcia prebieha za prítomnosti katalyzátora MnO2.
KClO3 – chlorečnan draselný
Z manganistanu draselného KMnO4 (hypermangán – má dezinfekčné účinky):
2KMnO4 → K2MnO4 + MnO4 + O2
K2MnO4 – manganan draselný
Použitie kyslíka
Používa sa pri spaľovacích procesoch a na oxidácie. V hutníctve sa používa na zváranie a rezanie kovov. V zdravotníctve je súčasťou dýchacích prístrojov. Používa sa ako palivo kozmických lodí. Prepravuje sa v oceľových fľašiach, ktoré sú označené modrým pásom.
Použitá literatúra: http://sk.wikipedia.org/wiki/Kysl%C3%ADk
http://sk.wikipedia.org/wiki/Dus%C3%ADk
http://sk.wikipedia.org/wiki/Uhl%C3%ADk