Od roku 1942 sa objavil ďalší spojenec v boji proti fašizmu, a to priamo na okupovaných územiach. Doposiaľ obyvateľstvo obsadených krajín prejavovalo nanajvýš iba pasívny odpor voči okupantom. Teraz však začalo prechádzať na ak­tívne formy odboja. Množili sa sabotáže, atentáty a objavili sa i prvé partizánske skupiny. V Juhoslávii sa postupne utvorila partizánska armáda, ktorú viedol Josip Broz Tito. Významnú úlohu zohral partizánsky spôsob boja na území ZSSR, ale aj vo Francúzsku, v Poľsku, na Slovensku a v Taliansku. Aktívni boli aj politici, ktorí na začiatku vojny odišli do zahraničia a postupne sa sústredili najmä v Londýne. Tu vytvorili dočasné vlády a organizovali zahra­ničný odboj proti okupantom. Boli to vlády Belgicka, Holandska, Nórska, Poľska a Československa. V Londýne a neskôr v Alžírsku sa zdržiaval generál de Gaulle (gól) so svojím Výborom slobodných Francúzov. Pred fašistickou okupáciou utiekli zo svojej vlasti mnohí radoví občania, ale najmä vojaci a dôstojníci. Tí ne­skôr bojovali v oslobodzovacích spojeneckých armádach. V poslednej fáze vojny, ked sa front posúval do strednej Európy, vzplanuli v niektorých štátoch protifašistické povstania. V Taliansku zvrhli v lete 1943 Mu ssoliniho jeho vlastní prívrženci. Chceli totiž predísť ľudovému povstaniu, ktoré už viselo na vlásku. Súčasne sa usilovali zlepšiť podmienky na rokovanie o prímerí s Angličanmi a Američanmi, ktorí sa už vylodili na Sicílii. V júni 1944 sa armády západných spojencov vylodili vo Francúzsku. Tak sa Nemecko ocitlo v kliešťach. Na východe sa muselo brániť proti postupujúcej Čer­venej armáde a zároveň presunúť vojská na západný front do Francúzska. Kaž­dému už bolo jasné, že Nemecko vojnu prehrá. Preto sa skupina generálov, ktorá bola dovtedy poslušná Hitlerovi, spojila s malou odbojovou skupinou a pokúsila sa spáchať naňho atentát. Ten sa však nepodaril a Hitler zostal pri moci, kým Spojenci nedobyli Berlín. 30. apríla spáchal v bunkri, kde sa skrýval, samovraždu. 8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo. Bola to bezpodmienečná kapitulácia, tak ako sa na tom Spojenci počas vojny dohodli. Tým sa vojna v Európe skončila. Už počas vojny sa zišli Roosevelt, Churchill a Stalin na konferencii v Teheráne a v Jalte na Kryme, aby zjednotili svoj postup. Krátko po skončení vojny sa zišli znova v meste Potsdam (Postupim) neďaleko Berlína. Nový prezident USA Truman. britský predseda vlády Churchill a hlava sovietskeho štátu Stalin tu rokova­li, aby sa poradili o ďalšom osude Nemecka. Dohodli sa, že tých, čo boli zodpo­vední za zločiny spáchané počas vojny, postavia pred medzinárodný súd. Roz­hodli o tom, že akákoľvek propagácia fašizmu sa bude súdne trestať. Nemecko bolo rozdelené na štyri okupačné zóny - sovietsku, americkú, brit­skú a francúzsku. Rovnako bol rozdelený aj Berlín. Mimo Európy sa však ešte bojovalo. Svetová vojna sa skončila až porážkou Japonska, ktoré podpísalo kapituláciu 2. septembra 1945. po tom, čo USA atómo­vými bombami zničili japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.