Roku 1945 zavládol konečne mier. No svet, najmä Európa, sa nachádzali v ne­utešenej situácii. Väčšina štátov utrpela obrovské hospodárske škody. Najdôleži­tejšou úlohou po vojne bolo obnoviť normálny život. Ľudia sa tešili, že je mier, preto obetavo pomáhali obnovovať výrobu, dopravu a zásobovanie. V štátoch, ktoré oslobodila či obsadila Červená armáda, sa Stalin usiloval za­bezpečiť si vlastný vplyv. Snažil sa upevniť postavenie tamojších komunistických strán a prostredníctvom nich si podriadiť jednotlivé vlády. Stalinovi nahrávala aj skutočnosť, že komunistické strany získali vo viacerých štátoch istú vážnosť tým, že sa zúčastnili na protifašistickom odboji. Práve z tohto dôvodu sa v Českoslo­vensku, Taliansku i vo Francúzsku dostali komunisti do prvých povojnových de­mokratických vlád. V štátoch oslobodených sovietskou armádou začal Stalin presadzovať vládu je­dinej strany - komunistickej. Tak sa postupne bývalé satelity nacistického Ne­mecka stali, pod tvrdým Stalinovým tlakom, satelitmi Sovietskeho zväzu. Súčasne tieto vazalské štáty tvorili akýsi „nárazník" voči západnej Európe a v nej rozmiest­neným americkým vojenským silám. Sovietsky zväz bol rešpektovanou a obávanou veľmocou. Jeho sila sa však za­kladala len na moci zbraní a na množstve ľudí, ktoré mohol odieť do vojenskej uniformy. V ZSSR bola aj po skončení vojny veľká bieda. Jeho hospodárstvo bo­lo v troskách, stratil 27 miliónov ľudí. Nemecké vojská vypálili 60 000 dedín. Aj preto milióny ľudí nemali strechu nad hlavou, tiesnili sa v zemľankách a provizór­nych príbytkoch. Dožili sa konca vojny, vyhnali a porazili nepriateľa, ale nezískali slobodu. Pracovné tábory boli naďalej preplnené. Po vojne sa totiž Stalin obával toho, že by mohol do jeho „ríše" preniknúť vplyv západného sveta, kde ľudia slo­bodne vyslovovali svoje názory a kde vlády rešpektovali občianske práva. Preto za­čal kampaň, ktorá šírila nenávisť proti západným štátom - svojim bývalým spo­jencom. USA cez vojnu hospodársky a politicky zosilneli. Vlastnili 50 % svetového bo­hatstva. Po celom svete mali letecké, námorné a vojenské základne. Vláda USA sa obávala rastúceho vplyvu komunistov v Európe. Keďže núdza bola živnou pôdou pre rast vplyvu komunizmu, americkí odborníci hľadali spôsob, ako účin­ne pomôcť európskemu hospodárstvu. Takou pomocou bola krátko po vojne UNRRA (Správa Spojených národov na pomoc a obnovu), no najmä Marshallov plán. USA ponúkli hospodársku pomoc krajinám západnej Európy, ale aj ZSSR a dvom krajinám v jeho sfére vplyvu - Poľsku a Československu. Podmienkou bolo, aby vlády, ktoré ho prijmú, podporovali súkromné podnikanie. V ZSSR však bolo súkromné podnikanie dávno zlikvidované. Okrem toho sa Stalin obá­val, že jeho prijatie zvýši vplyv Západu na východnú Európu. Preto Marshallov plán nielen zamietol, ale nariadil aj Poľsku a Československu, aby od neho od­stúpili. Európa sa tak rozdelila na dva tábory - sovietsky blok na východe a americkú oblasť vplyvu na západe. USA a ZSSR sa stali najvplyvnejšími štátmi na svete. Za­čalo sa im hovoriť superveľmoci.