Koncom roku 1945 sa začal v Norimbergu proces s dvadsiatimi štyrmi pohla­vármi porazeného nacistického Nemecka. Medzinárodný vojenský tribunál ich súdil za zločiny spáchané vo vojne a v koncentračných táboroch. V Norimbergu sa naposledy prejavila svornosť niekdajšej protihitlerovskej koa­lície. Prvé rozpory sa objavili v otázke budúcnosti Nemecka. USA a Veľká Britá­nia pokladali za najrozumnejšie prispieť k obnove nemeckého hospodárstva a až potom požadovať od Nemecka, aby zaplatilo za škody spôsobené vojnou. Mar­shallov plán pomoci rátal aj s Nemeckom. To však znamenalo zachovať trhové hospodárstvo a obnoviť demokratický systém. Sovietsky zväz však chcel reparácie ihneď. Vo svojej okupačnej zóne ich už aj začal vyberať demontážou a odvozom toho, čo zostalo z nemeckých tovární. Po­liticky podporoval Stalin výhradne tých ľudí a tie politické prúdy, v ktorých videl záruk • sa podriadia Moskve. Čím zretelnejšie sa prejavovalo, že Stalin si podmaňuje východoeurópske štá­ty. tým odhodlanejšie smerovala americká a britská politika k podpore západné­ho Nemecka. Tento vývoj napokon viedol k vzniku dvoch nemeckých štátov. V máji 1949 vznikla Spolková republika Nemecko (SRN) a v októbri Nemecká demokratická republika (NDR). SRN sa vydala na cestu parlamentarizmu, reš­pektujúc zákaz zbrojenia a propagácie fašizmu. NDR sa stala súčasťou sovietske­ho bloku. Marshallov plán podnietil aj zbližovanie západoeurópskych štátov. Už roku 1948 sa združilo 18 štátov, ktoré sa uchádzali o americkú hospodársku pomoc. Vytvorili Európsku organizáciu pre hospodársku spoluprácu, z ktorej neskôr vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo a z toho dnešná Európska únia. Cesta tohto združovania nebola jednoduchá. Mnohé štáty sa cítili dotknuté tým. že USA si kládli podmienku prednostného prístupu k surovinovým zdrojom. Niektorí, ako napr. Francúzi, sa obávali zapojenia SRN do európskej spoločen­stva. Iní, napr. Veľká Británia, mali námietky proti dohodám o clách, ktoré mali odstrániť bariéry v medzinárodnom obchode. Roku 1949 vznikol Severoatlantický pakt. známy pod skratkou NATO. Bolo to politické spojenectvo západoeurópskych štátov a USA. Vytvorilo si vlastnú vojen­skú organizáciu, ktorej velil vždy americký generál. Prvým veliteľom NATO bol Dwight Eisenhower (ejzenhauer), hlavný veliteľ spojeneckých vojsk v Európe za vojny a neskorší prezident USA. Priamym podnetom pre vznik NATO bol komu­nistický prevrat v ČSR.