Sokrates Sokrates je prvý filozof, ktorý sa narodil v Aténach. Tu mi môžete protirečiť, pretože aj Anaxagoras žil nejaký čas v Aténach, ale vyhnali ho a dôvod ? Tvrdil, že Slnko je ohnivá guľa. Pred Sokratom sme mohli spoznať prírodných filozofov, no v Aténach sa sústreďuje záujem na človeka a jeho miesto v spoločnosti. Sokrates ( 470 – 399 pred Kristom) je jedna z najzáhadnejších bytostí v celej histórii filozofii.  Nenapísal žiadne dielo , knihu, dá sa povedať, že nenapísal ani len čiarku.  Vie sa, že sa narodil v Aténach a že väčšinu svojho života strávil na uliciach a námestiach, kde viedol rozhovory s ľuďmi. Od stromov na vidieku sa nenaučím nič, vravieval. Niekedy dokázal aj hodiny stáť zahĺbený do svojich myšlienok. Isté je, že bol veľmi škaredý. Bol malý a tučný, no vo svojom vnútri bol dokonalý. Napriek všetkému ho za jeho filozofickú činnosť odsúdili na smrť. O Sokratovom živote vieme aspoň to málo vďaka Platóna, ktorý bol jeho žiakom.  Na rozdiel od Sokrata, Platón napísal mnoho dialógov alebo filozofických rozhovorov v ktorých využíva Sokrata ako nástroj svojho vyjadrovania. Kvôli tomu, že využíva Sokrata a vkladá mu do úst nejaké slová, si nie sme istý , čo povedal Sokrates a čo boli Platónove myšlienky. Aký bol Sokrates v skutočnosti, nie je dôležité. Dôležitý je predovšetkým Platónov obraz o Sokratovi, ktorý inšpiroval západných mysliteľov takmer 2500 rokov. Samotným jadrom v Sokratovej činnosti nebolo ľudí poučovať, práve naopak, akoby sa snažil naučiť sa niečo od tých , s ktorými sa zhováral. Nevyučoval, iba sa zhováral. Na začiatku rozhovoru iba kládol otázky. Vzbudzoval tak dojem, že nič nevie. Počas rozhovoru sa mu často podarilo priviesť toho druhého k tomu, že si uvedomil slabé miesta vo svojom myslení. Tak sa mu podarilo zahnať spoludiskutéra do kúta, a ten si nakoniec musel uvedomiť, čo bolo správne a čo nie. Sokrates si vybral za svoju úlohu pomáhať ľuďom porodiť správny úsudok. Pretože iba poznanie, ktoré vychádza zvnútra, je skutočným úsudkom. Práve hrou na nevedomého donútil ľudí, aby používali rozum . Nazývame to Sokratovskou iróniou.  Takýmto spôsobom mohol sústavne poukazovať na slabosti Aténčanov. Mohlo sa to stať na námestí , čiže celkom verejne. Stretnutie so Sokratom znamenalo, že človek vyšiel pred veľkým publikom na posmech. Preto po určitom čase asi mnohých otravoval . Atény sú ako zdochýnajúca kobyla, hovorieval, a ja som ovad , ktorý sa ju snaží prebrať k životu. Sokrates protestoval proti tomu, aby musel byť pri odsudzovaní ľudí na smrť. Okrem toho odmietal udávať politických protivníkov. Nakoniec ho to stálo aj život. V roku 399 pred Kristom ho obvinili, že zavádza nových bohov a že zvádza mládež na zlé chodníčky. Porota pozostávajúca z 500 členov, ho slabou väčšinou uznala vinným. Sokrates žil v tom istom čase ako sofisti. Odlišoval sa však v jednom bode od nich. Nepovažoval sa za sofistu, teda za učeného alebo múdreho. Sokrates nazýval seba samého filozofom, čo v skutočnosti znamená človek, ktorý sa snaží dosiahnuť múdrosť. To znamená , že Filozofovi je jasné, že v podstate nevie toho veľa. Preto sa znova a znova pokúša dosiahnuť ozajstné poznanie. Sokrates povedal, že vedel iba jednu vec, totiž že nevedel nič.