Pseudonym Timrava si zvolila podľa studničky, v ktorej nikdy nechýbala voda. Narodila sa v mnohodetnej rodine evanjelického farára v Polichne. Základné vzdelanie získala od otca. Celý život prežila v Novohrade - iba jeden rok navštevovala meštiansku školu v B. Bystrici a pol roka bola v Dolnom Kubíne spoločníčkou zámožnej vdovy Országhovej. Po otcovej smrti žila v susednej Ábelovej u brata - farára a posledné roky prežila v Lučenci, kde je aj pochovaná. Jej literárne začiatky sú spojené s ručne písaným rodinným časopisom Halúzka. Písala hlavne poviedky, ktoré môžeme rozdeliť do štyroch tematických okruhov: 1. autobiografické p ľ á c e - novela Skúsenosť - tu opisuje svoje zážitky v Dolnom Kubíne. Pani Bukovičovú (vdova Országhová) opisuje ako ženu pokryteckú a panovačnú - navonok veľká národovkyňa, no v skutočnosti obdivuje všetko maďarské; navonok milá, no v súkromí panovačná; Timrava seba predstavila v postave Maríny Majtáňovej a v postave básnika Javora spoznávame Hviezdoslava, ktorý v tom čase žil v Dolnom Kubíne. V novele Všetko za národ si autorka s odstupom času spomína na svoju mladosť. 2. poviedky z tzv. "panskej" spoločnosti - predstavuje tu život vidieckej inteligencie pri kartách a zábavách, život bez práce. V niektorých novelách predstavuje ženy, ktoré túžia po rovnoprávnom postavení v rodine a v spoločnosti, no ich sny sa nenaplnia. Novely: Ťažké položenie, Veľké šťastie, Bez hrdosti. prózy z dedinského prostredia - autorka pristupuje kritickejšie k tejto téme než Tajovský a upozorňuje na to, že ľud si môže za mnohé sám. Poviedky: Na jednom dvore, Mocnár. Tapákovci - v tejto poviedke kritizuje zaostalosť, nevzdelanosť, lenivosť a neschopnosť prispôsobiť sa novému životu. Ťapákovci žijú patriarchálnym životom. V jednom dome sa tlačia 16, sú pomalí, málovravní, leniví mylieť i rozprávať, noyot^ich nezaujímajú. Z rodiny sa vynímajú dve ženy: stará dievka Anča - zmija a Iľa - kráľovná, žena Paľa Ťapáka. Iľa sa snaží zmeniť primitívny život rodiny a dostáva sa do konfliktu s ostatnými členmi rodiny, najmä s Ančou, ktorá svojou uštipačnou povahou provokuje súrodencov voči Ili. Cieľavedomá Iľa nakoniec zvíťazí, podarí sa jej presvedčiť muža, aby si postavili dom a osamostatnili sa. Anča patrí k najtragickejším postavám v Timravinej próze. Choroba v detstve jej zmrzačila nohy, takže sa pohybuje len plazením po zemi. Kvôli tomu i kvôli uštipačnej povahe si vyslúžila prezývku "zmija". V tvári je však veľmi pekná a prekrásne vyšíva nevestám čepce. Paradoxom je, že sebe čepiec nemôže vyšiť, lebo ju nikto nemá rád, aj keď sa ona tajne trápi láskou k mužovi, pre ktorého ženu vyšíva čepiec. Napriek svojej povahe však v čitateľovi vzbudzuje nie nenávisť, ale skôr ľútosť. V poviedke Skon Paľa Rocku zobrazila deformovaný vzťah rodičov a detí, muža a ženy. Dej novely je minimálny. Tvoria ho vlastne spomienky umierajúceho Paľa na smrteľnej posteli. I keď je mladý, je zatrpknutým človekom, plný nenávisti i výčitiek svedomia. Chudobný Paľo sa ožení s bohatou Zuzou, hoci jej rodičia boli proti sobášu. Ich veľká láska pomaly odumiera a mení sa na nenávisť Paľa k žene, ktorá ho neustále ženie do roboty. Paľo vyženie z domu i vlastnú matku. Búri sa proti žene, matke, cirkvi i obecným poriadkom a jeho individuálny protest končí jeho smrťou. 4. vojnová tematika - novela Hrdinovia - autorka hovorí o skutočných hrdinoch, ktorí, aj keď sú proti vojne, splnia si svoju povinnosť, narukujú a na fronte položia i svoj život, ako napr. podnotár Širický; a o "hrdinoch", ktorí majú hrdinské reči, ale sú zbabelí - ako napr. notár Baláň. Autorka poukazuje na to, ako vplýva vojna na osudy obyčajných ľudí (Zuza Pekovka, Katka Stoličkovie).