Stredoveká literatúra odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor. Moc mala v rukách cirkev a literárnym vzorom sa stala Biblia. Rozšírenou umeleckou metódou bola imitácia - napodobňovanie. Literárny štýl bol rečnícky - kvetnatý, ozdobný, ktorý mal pôsobiť predovšetkým na city. Literatúra sa delí na : a) náboženskú b) svetskú Náboženská literatúra - slúžila pre potreby cirkvi (pre kňazov i veriacich) a tvorili ju kázne, modlitby, náboženské piesne a obľúbené legendy - životopisy svätých; ich hrdinom bol svätec Svetská literatúra - predstavovali ju hlavne hrdinské eposy. Ich hrdinom bol zidealizovaný šľachtic, rytier, bojovník s kladnými morálnymi vlastnosťami Francúzska literatúra - Pieseň o Rolcmdovi a povesť Tristan a Izolda Nemecká literatúra - Pieseň o Nibeliingoch Ruská literatúra - Slovo o plnku Igorovom Španielska literatúra - Pieseň o Cidovi Česká literatúra Po zániku Veľkej Moravy v 10.storočí nahradila staroslovienčinu latinčina. Z tohto obdobia sa zachovali kroniky: Chronica Boemorum (Kronika česká) od Kosmasa a Dalimilova kronika. Na začiatku 15.storočia vzniklo v Čechách husitské hnutie, ktoré vychádzalo z učenia Jana Husa, profesora pražskej univerzity a kazateľa v Betlehemskej kaplnke. Otvorene a kriticky vystúpil proti cirkvi. Známe je jeho dielo Výklad Viery, Descitera a Páteŕe - je to jeho výklad modlitieb. Majster Jan Hus je aj tvorcom moderného českého spisovného jazyka a pravopisu. Za svoje učenie bol vyhlásený za kacíra a v roku 1415 bol upálený. Symbolom husitského hnutia, ktoré sa rozšírilo aj na Slovensko, bola pieseň Ktož jsú boží bojovníci. Po bitke pri Lipanoch (1434) boli husitské vojská porazené.