V jeho prvej básnickej zbierka Hniezda stojí v popredí téma bezstarostného detstva, domova a ženy (hniezdo - symbol domova). Podobné motívy nachádzame aj v ďalšej zbierke Moja rodná, ale do popredia sa viac dostáva vyznanie k "vernej rodnej hrude kamenistej". Domov sa stáva u autorov jeho generácie ostrovom istoty v období ohrozenia ľudstva fašizmom a vojnou. Ide o typ tzv. návratovej poézie. V období vojny citlivo prežíva tragiku doby a píše protivojnové verše, ktoré vyšli v zbier­kach: Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Presila smútku i básnickú skladbu, v ktorej oslavuje ženy - Ave Eva. V 50. rokoch i on podľahol schematizmu a touto krízou v jeho tvorbe je poznačených niekoľko jeho zbierok. V zbierke Javorový list vyjadril svoj postoj k súčasnosti. Vo viacerých básňach konfrontuje minulosť s prítomnosťou, napr. Na návšteve po dlhých rokoch a Môj rodný dom - je to spomienka na príbeh z detstva, keď návštevník kaštieľa, maliar, namaľoval portrét jeho otca pri rráci. Po vojne sa z kaštieľa stala škola, v ktorej sa učili "deti bírešov" a krivda bola zmytá. stál v tôni belostného kaštieľa - na streche mach a z machu briežky rástli, zasiate vetrom z parku grófskeho. Plot zo železa delil dom a kaštieľ. Na motívy návštevy autora v Jasnej Poľane pri Moskve, miesta, kde žil a bol pochovaný ľ: istoi, vznikla báseň Javorový list z Jasnej Poľany. Dielo Jána Kostru uzatvárajú dve zbierky: Každý deň a Len raz. V prvej z nich vyjadril svoje uzninne posolstvo - hovorí o medziľudských vzťahoch, o súčasnom človeku, o potrebe :::: zumenia medzi ľuďmi - napr. v rovnomennej básni Každý deň.