Bol pôvodom Čech, na Slovensku pôsobil ako učiteľ (na Kysuciach). V 20. rokoch bol v Sovietskom zväze, počas 2. svetovej vojny v koncentračnom tábore a po vojne pôsobil v Moskve ako kultúrny atašé. Jeho prozaické dielo je pomerne rozsiahle a má nerovnakú umeleckú hodnotu. Spolu s Frafiom Kráľom patril k zakladateľom socialistického realizmu. Je autorom dvoch "kysuckých románov" - Víťazný pád a Pole neorané. Dej oboch sa odohráva na Kysuciach v období po 1. svetovej vojne a v čase hospodárskej krízy. V román q Víťazný p#d i e hlavným hrdinom Maťo Horoň, ktorý sa vracia z vojny nový, premenený. Chce si vziať za ženu Magdu, no tá ho zrádza a pod nátlakom matky sa má vydať za iného. Maťo ju zabije a seba ťažko zraní. Hospodári na otcovej pôde, voda mu však berie úrodu i rozostavaný dom. Tvrdý Maťo sa však nevzdáva, prežije svoj "pád", znova vstáva, aby zvíťazil nad kamenistou, neúrodnou kysuckou pôdou, ktorú sa odhodláva zúrodniť a prebudiť ju k novému životu. V názve je ukrytý aj večný kolobeh života Kysúc: ľudia s prichádzajúcou jeseňou padajú, aby na jar znova vstali a bojovali s kamenistou, skúpou zemou. Jilemnický uplatnil metódu socialistického realizmu v románe Pole neorané, v ktorom zobrazil uvedomovanie kysuckého proletariátu. Hlavný hrdina Pavel Huščava odchádza pracovať do vítkovických železiarní v Ostrave, kde sa pod vplyvom komunistov triedne uvedomí. Osudy ďalších členov jeho rodiny dopĺňajú celkový obraz danej doby: starý Huščava sa živelne búri proti exekúcii, no strach z trestu ho privedie k samovražde. Pavlov mladší brat Ondrej sa vráti z učenia u drotára dokaličený. Autor sleduje aj osud ďalšej postavy - Zuzy Cudrákovej. Jej muž Marek odišiel za prácou do sveta a ona dostala "zaručené" správy o tom, že zahynul. Po silnom citovom vzťahu k Pavlovi čaká dieťa a pri pôrode zomrie. Riešenie konfliktu medzi vykorisťovateľmi a ľudom vidí autor v revolučnom čine, ktorým je štrajk vítkovických robotníkov i demonštrácia ľudí na Kysuciach. Pre romány , písané metódou socialistického realizmu, je typický záver: je optimistický, plný nádeje v lepšiu budúcnosť. Objavuje sa v ňom nádejné červené svetielko, symbol spravodlivejšej budúcnosti. Jilemnický je autorom zbierky noviel Kompas v nás - všetky príbehy spája rovnaká myšlienka: šťastie si má človek hľadať pomocou kompasu, ktorý nosí v sebe, a tým je srdce. Z tejto zbierky je známy napr. Prípad Evy Bordovej - príbeh dievčiny, ktorá má odvahu postaviť sa proti vôli otca, odmietnuť vybraného ženícha a rozhodovať samostatne o svojom živote. V príbehu O dvoch bratoch je príčinou nenávisti medzi bratmi majetok. Udalosti SNP v Čiernom Balogu zobrazil Jilemnický v román z Kronika, kde je rozprávačom priamy účastník bojov, horár Gondáš.