Bol vedúcou osobnosťou mladej generácie, nadšený vlastenec, výborný rečník a organizátor. Narodil sa v Uhrovci v rodine učiteľa (v tom istom dome sa narodil politik Alexander Dubček). Študoval na lýceu v Bratislave, kde bol členom Spoločnosti česko-slovanskej a po jej zrušení bol zástupcom profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej. Dva roky študoval v Halle. Po návrate pôsobil na lýceu a ostro vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Kvôli svojim politickým názorom bol zbavený profesúry. Po potlačení revolúcie v roku 1849 žil pod policajným dozorom v Modre, kde po smrti svojho brata Karola pomáhal pri výchove jeho detí. Pri poľovačke sa nešťastne zranil a na následky tohto zranenia zomrel v Modre (nedovŕšil ani 41 rokov), kde je aj pochovaný. Heslom jeho života bolo "málo troviť, veľa tvoriť". Nikdy sa neoženil. V jeho živote zohrali veľkú úlohu dve ženy - Adela Ostrolúcka a Mária Pospíšilová, ktorej napísal báseň Rozžehnání. Štúr bol všestrannou osobnosťou: jazykovedec - 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu; potrebu spisovného jazyka zdôvodnil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí; gramatiku vysvetlil v diele Náuka reči slovenskej politik - bol poslancom v Uhorskom sneme za mesto Zvolen a vo svojich vystúpeniach žiadal o zrušenie poddanstva a zavedenie slovenčiny do škôl; bol výborným rečníkom - novinár - založil prvé slovenské politické noviny Slovenskje národňje novini (1845)- mali literárnu prílohu Orol Tatranský - básnik - ako básnik príliš nevynikal; napísal dve zbierky: Dumky večerní, Spevy a piesne; - učiteľ - na bratislavskom lýceu, usporadúval vychádzky na pamätné miesta (Devín) Zaoberal sa aj ľudovou slovesnosťou a napísal dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských. V diele Slovanstvo a svet budúcnosti sa zamýšľa nad súčasným postavením a budúcnosťou slovanských národov.