Je to obdobie vlády Márie Terézie a jej syna Jozefa II.(od r. 1780). Obidvaja panovníci v snahe upevniť svoju moc zavádzali do života rôzne reformy v oblasti náboženského, hospodárskeho i politického života. Jozef II. vydal Tolerančný patent y roku 1780, ktorým zrovnoprávnil katolíkov a evanjelikov. Zrušil aj nevoľníctvo, zaviedol povinnú školskú dochádzku, obmedzil počet cirkevných sviatkov, zrušil rehole žobravých mníchov. Podporoval rozvoj manufaktúr (väčšinou v Čechách, Slovensko zaostáva). Národné obrodenie na Slovensku malo niekoľko fáz. Na jeho čele stáli chudobní vzdelanci (kňazi, učitelia), ktorých prvoradou snahou bolo zjednotiť národ prostredníctvom jednotného spisovného jazyka. Uvedomovali si, že medzi ľudom je potrebné šíriť osvetu a vzdelanie. Formovanie národného uvedomenia bolo zložité, lebo slovenská šľachta ho nepodporovala a Slováci nemali vlastné kult. zariadenia, školy, časopisy, ani literárne tradície. Na Slovensku vznikali učené spoločnosti, ktorých cieľom bolo šíriť vzdelanie - osvetu medzi ľudom. Najväčšou bolo Slovenské učené tovarišstvo» (1792) - so sídlom v Trnave a pobočkami po celom Slovensku. Významná úloha pri šírení osvety pripadla novinám a časopisom; začali vychádzať Prešpurské noviny (1783) - boli písané po česky. Na uzákonení spisovného jazyka mal najväčšiu zásluhu Anton Bernolák - študoval teológiu v Trnave, vo Viedni a v Bratislave, za základ spisovnej slovenčiny si vybral západoslovenské nárečie z okolia Trnavy. V roku 1787 vydal jazykovedné dielo Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách. Toto dielo je zamerané na pravopis; pravopis bol uzákonený na fonetickom princípe (píš ako počuješ). Ďalším dielom bola Slovenská gramatika - Grammatica slavica a jeho celoživotným dielom bol 5-jazyčný slovník v 6 zväzkoch, ktorý sa volá Slovár Slovenskí - Česko - Latinsko - Nemecko - Uherskí- vyšiel až po jeho smrti. Bernolákovčina sa však neujala na celom Slovensku. Používali ju katolíci, no evanjelici naďalej používali biblickú češtinu. Ani medzi vzdelancami nebola prijatá jednoznačne - Kollár ju odmietol, používal češtinu a o slovenčine tvrdil, že je len jej nárečím. Podobne Bajza ju neprijal, no Hollý a Fándly ju používali. V tomto období boli položené aj základy ochotníckeho divadla. V roku 1830 založil v Liptovskom Mikuláši Gašpar Fejérpataky-Belopotocký prvý divadelný ochotnícky súbor. Ako prvú hru uviedli Kocúrkovo od Jána Chalupku. V slovenskej osvietenskej literatúre nájdeme rôzne žánre; literatúra tohto obdobia má predovšetkým národnobuditeľský charakter. Ako vzor slúžila pre básnikov antická literatúra, z ktorej prevzali časomieru i niektoré literárne žánre, napr. eposy a selanky.