Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká

 

 

Hydrosféra zahŕňa vodu, ktorá je sústredená v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, v stálej snehovej pokrývke, v pôde, horninách a v atmosfére. Celkové zásoby vody na Zemi tvoria asi 1386 mil. km³. Zásoby vody v jednotlivých častiach hydrosféry sú veľmi rozdielne. Podstatná časť vody na Zemi je slaná ale rôzne mineralizovaná a len malú časť hydrosféry (asi 2,53%) tvorí sladká voda. S rozvojom civilizácie, modernizácie a technického pokroku rastú nároky na kvalitu a kvantitu vody. V modernej spoločnosti sa dnes počíta so spotrebou 250-500 l na osobu a deň, pričom množstvo vody v priemysle a poľnohospodárstve sú oveľa vyššie.

Obeh vody na Zemi a jeho bilancia

Prostredníctvom neustáleho obehu vody v krajine dochádza medzi jednotlivými časťami k výmene vody. Pod pojmom obeh vody v krajine si treba predstaviť zložité geofyzikálne procesy, ako sú výpar, prenos vodných pár v atmosfére, ich kondenzácia a vznik zrážok, povrchový a podpovrchový odtok.

Celkové množstvo vody, ktoré sa podieľa na obehu vody na Zemi, je asi 525 000 km³. Obehom vody medzi jednotlivými zložkami hydrosféry prebieha proces látkovej a energetickej výmeny. Napríklad vznik morských prúdov je výsledok výmeny energie medzi oceánmi a atmosférou. Pri látkovej výmene medzi oceánmi, atmosférou a litosférou sa dostáva na pevninu voda, ktorá prináša na zemský povrch rôzne soli. Naopak, do morí a oceánov sa dostávajú minerálne látky zo súše, ktoré prinášajú vody riek.

Svetový oceán

Pevnina tvorí len 30% povrchu Zeme. Zvyšok je pokrytý ohromnou masou slanej vody (97,2% vodstva planéty ), čo je svetový oceán. Priemerná hĺbka svetového oceánu je cca. 3700m. Denné výkyvy teploty svetového oceánu možno pozorovať do hĺbky 30 m, ročné výkyvy do 300 m. Táto veľká masa je kontinentmi rozdelená na 4 oceány ( Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový oceán) a na mnoho plytkých a súšou obklopených morí. Hoci sa niektoré jazerá nachádzajú vo vnútrozemí bez prepojenia zo svetovým oceánom, pokladajú sa takisto za moria, ako je to v prípade Kaspického a Mŕtveho mora.

Oceán sa vyznačuje samostatným vodným režimom, vznikom a tvarom dna, priestorovou štruktúrou morí, má vlastné vodné masy s charakteristickými vlastnosťami a vlastný systém sedimentov (usadenín).

More sa od oceánu líši špecifickými vlastnosťami (salinita ovplyvnená riečnou vodou, riečne sedimenty, vlastná cirkulácia). Moria sa najčastejšie rozdeľujú na okrajové (Arabské more), medziostrovné ( Karibské more) a vnútrozemské (Čierne more).

Reliéf dna oceánov a morí

Reliéf oceánskeho dna možno rozdeliť na tri základné typy. Sú to podmorské okraje pevnín (šelf, pevninový svah a úpätie), prechodné oblasti (hlbokomorské priekopy) a vlastné oceánske dno (oceánske panvy a stredooceánske chrbty). Šelf je pomerne rovná plocha skláňajúca sa od pobrežnej čiary do hĺbky asi 200 m a prechádza do pevninového svahu. Pevninový svah je výrazný stupeň, ktorý lemuje šelf. Jeho spodná časť prechádza do pevninového úpätia, ktoré končí v hĺbkach 3500-4500 m. Oceánske panvy zaberajú asi 50% dna oceánov medzi oceánskymi chrbtami a okrajmi kontinentov. Najväčšiu hĺbku 11034 m namerali v Mariánskej priekope v Tichom oceáne, v Atlantickom oceáne je najhlbšia Portorická priekopa, v Indickom Diamantínska, v Severnom ľadovom Nandská. Dno svetového oceánu pokrývajú sedimenty. Delia sa na pevninové ( z riek, ľadovcov a vetra), tvorené zvyškami odumretých morských mikroorganizmov a materiálov sopečného a kozmického pôvodu.

Fyzikálne a chemické vlastnosti vody oceánov a morí

Teplota vody svetového oceánu najlepšie vyjadruje spojitosť medzi hydrosférou a atmosférou. Tak, ako pri teplote vzduchu, aj pri teplote vody svetového oceánu možno pozorovať pásmovitosť. Pásmo najvyšších priemerných teplôt vody (viac ako 26˚C) sa nachádza prevažne na sever od rovníka. Tento posun na sever vzniká dosahom Antarktídy, ktorá ochladzuje vodu aj v nižších geografických šírkach, a tiež prenosom tepla morskými prúdmi z južnej na severnú pologuľu. V rovnakej zemepisnej šírke sú medzi východnou a západnou časťou oceánov značné rozdiely v teplote vody. Spôsobujú to opäť morské prúdy. Najvýraznejšie sa to prejavuje v tropickom pásme a severne od 35˚ severnej geografickej šírky.

Morská voda obsahuje všetky známe chemické prvky. Z rozpustných látok zloženie a vlastnosti morskej vody najviac ovplyvňujú soli. Celkové množstvo minerálnych látok (solí) v 1 kg morskej vody je slanosť – salinita (‰). Priemerná slanosť svetového oceánu je 35‰ (35 g soli v 1000g vody). Salinitu ovplyvňujú: výpar z hladiny, zrážky, prítok riečnej vody, zamŕzanie a rozmŕzanie, vertikálne premiešavanie a horizontálny prenos morskej vody.

Podobne ako pri teplote, aj v rozdelení slanosti sa prejavuje pásmovitosť, ktorá je však narušovaná morskými prúdmi a prítokmi veľkých riek.

Dynamika oceánskej a morskej vody

Neustály pohyb vody svetového oceánu vzniká 3 základnými druhmi vplyvov. Kozmické vplyvy ( príťažlivosť Slnka a Mesiaca ) spôsobujú príliv a odliv. Fyzikálno-mechanické vplyvy (slnečné žiarenie, cirkulácia vzduchu) spôsobujú príboj a morské prúdy a geodynamické vplyvy (tektonické pohyby zemskej kôre) vyvolávajú zemetrasné vlny – tsunami. Základné pohyby morskej vody sú: príliv a odliv, vlnenie- voľné, vetrové, príboj, tsunami a prúdy- povrchové, hlbinné, výstupné, zostupné a i.

Morské prúdy možno rozdeliť podľa teploty na teplé (Golfský, Kuro-šio, Brazílsky), ktoré sa pohybujú od rovníka do vyšších geografických šírok a studené (Kanársky, Oja-šio, Labradorský), ktoré privádzajú chladnejšiu vodu k rovníku. Tieto prúdy ovplyvňujú podnebie susedných pevnín (napr. vplyv Golfského prúdu na severozápadné pobrežie Európy, Labradorský – východné pobrežie Kanady).

Znečistenie oceánov a morí

Najnebezpečnejšie je znečistenie ropnými produktmi ( 1 tona ropy vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu na ploche 10 km²) a ukladanie kontajnerov s rádioaktívnym odpadom na dno, ktorých počet sa v súčasnosti odhaduje na viac ako 100 000. Nebezpečné je aj zamorovanie okrajových a vnútrozemských morí kanalizačnými odpadkami.

Použitá literatúra:

Kašparovský, K. a i., 2000: Zemepis I. v kocke. Vydavateľstvo Art Area, s.139, ISBN 80-88879-71-X

Mičian, Ľ. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií (1.diel). SPN Bratislava, s.95, ISBN 80-08-02602-2