zielona gora
Lubuskie vojvodstvo je
jedno z najmenších vojvodstiev v Poľsku. Sídlo tohto vojvodstva je v
meste Zielona Gora s dlhoročnou vinohradníckou tradíciou, ktorej
počiatky siahajú do 14. storočia. Samotné mesto bolo založené v 13.
storočí a je kultúrnym centrom regiónu. Mesto Gorzow Wielkopolski
vyrástlo z bývalej osady s remeselnícko-obchodnou tradíciou. Dnes je
toto mesto administratívnym sídlom vojvodstva a zároveň križovatkou
cestnej, železničnej a lodnej dopravy. Jedným z najstarších poľských
hradov je Drozdenko, známy svojimi dvomi trhoviskami. Bol založený už v
11. storočí. Lubský letný filmový festival sa koná v Lagowe. V
juhozápadnej časti vojvodstva leží mesto Zary, známe svojou dávnou
históriou a divadelnými scénami, odkiaľ môžu návštevníci podniknúť aj
výlety do krásnej okolitej prírody. K najteplejším mestám v Poľsku,
ktoré leží vedľa hlbokých Skwieierzynsko-Sulecinských lesov a vrchov
Kocie, patrí mesto Žagan, ktorým preteká rieka Bobr.Zaujímavé
historické mestá: Zielona Gora, Miedzyrzecz, Gorzow Wielkopolski,
Slubice, Krosno Odrzanske, Nowa Sol, Zary, Zagan, Sulecin, Strzelce
Krajenskie, Swiebodzin Hrady, zámky, kaštiele: hrad Miedzyrzecz,
zámok v Zaborze, zrúcaniny hradu v Zarach, zrúcaniny hradu v Lagowe,
hrady v Siedlisku a Kozuchowe, zámok v Gorzowe Wielkopolskom, zámok
Žagan, hrad v Lubsku a Drozdenku Prírodné parky: Gryzyna, Lagow,
Pszczew, Krzesin, Barlinek-Gorzow, rieka Warta, Przemecki Prírodné
rezervácie: Slonsko, Miedzyrzecko Múzeá: lesné múzeum v Drawsku,
etnografické múzeum v Gorzowe Wielkopolskom, Lubske regionálne múzeum a
múzeum vín v Zielonej Gore, etnografické múzeum v Ochli, archeologické
múzeum v Swidnicy, Lubuskie regionálne múzeum v Drzonowe, kultúrne a
technické múzeum v Bogdanci, múzea v Swiebodzine, Nowej Soli, Wschowie a
Miedzyrzeczi, Múzeum bieleho bociana v Klopoci, Woldenburgovské múzeum v
Dobiegniewe, múzeum lúky v Owczarach, múzeum opevnení s podzemnými
chodbami v Pniewe a v Miedzyrzeczi, vojenské múzeum v Drzonowe,
etnografické múzeum v Ochli, archeologické múzeum v Swidnici, múzeum
spojeneckých vojsk v Žagani Jazerá: Slawskie, Osiek, Nieslysz,
Trzesniowskie jazero v Lagowe, oblasť Lubuských jazier, Dlugie,
Dobiegniew, Lubniewice, Lubrza, Niesulice, Przelazy, Wilikowo, Pszczew,
Trzciel Aktivity v lete: poľovníctvo, vodné športy, jazdectvo,
splavovanie, agroturistika, rybolov a iné športy Aktivity v zime:
zimné športy Iné zaujímavosti: ZOO safari v Swierkocine, divadlo a
filharmónia v Zielonej Gore Rozloha/Area: 58,32 km2Obyvateľstvo/Population:
118 730 (2004)Hustota/Density: 2035 / km2História: Poľsko
je prímorským štátom nachádzajúcim sa vo východnej Európe pri Baltickom
mori. Územie dnešného Poľska bolo osídľované slovanskými kmeňmi v 6.
storočí. Ich zjednotením došlo v 10. storočí ku vzniku poľského štátu.
Po bojoch s českým štátom a Nemeckou ríšou sa jeho územie postupne
rozširovalo (Pomorie, Sliezko), reakciou na boje s rádom nemeckých
rytierov bola únia s Litovským veľkým kniežatstvom (1389, formálne znovu
1569) a postupná inkorporácia Litvy do Poľska. V dôsledku úpadku
centrálnej kráľovskej moci sa Poľsko od 17. storočia stávalo čoraz viac
predmetom expanzie susedných štátov (Prusko, Rakúsko, Rusko), ktorá
vyvrcholila trojitým rozdelením Poľska (1772, 1793, 1795) a ukončením
samostatnej existencie poľského štátu. Po napoleonských vojnách vzniklo v
časti Pruskom obsadeného Poľska autonómne Poľské kráľovstvo, ktorého
hlavou štátu bol ruský cár. Vnútorná autonómia bola postupne
obmedzovaná, až nakoniec malo Poľsko charakter ruskej gubernie. Časť
autonómie dostali Poliaci až pod rakúskou nadvládou. Po roku 1918 došlo k
obnoveniu poľského štátu, ktorý si v bojoch so sovietskym Ruskom
zachoval nielen samostatnosť, ale v roku 1920 rozšíril svoje územie aj
na časť Ukrajiny. V sporoch s Litvou získalo Poľsko v roku 1921 dokonca
hlavné mesto Litvy Vilnus. V roku 1939 bolo poľské územie rozdelené
medzi nacistické Nemecko a ZSSR. K obnove Poľska došlo až po 2. svetovej
vojne, keď bola západná hranica posunutá na línii Odra – Nisa, zatiaľ
čo východné oblasti medzivojnového Poľska boli rozdelené medzi Ukrajinu a
Bielorusko. V rokoch 1947-1989 vládol v Poľsku komunistický režim.
Nepokoje v rokoch 1970 a 1972 boli potlačené pomocou armády. Po vzniku
nezávislej odborovej organizácie Solidarita v lete 1980 sa aktivizovala
činnosť opozície. Komunisti zareagovali vojenským prevratom Wojciecha
Jaruzelského koncom roku 1981, vyhlásením výnimočného stavu,
internovaním a väznením desaťtisíc ľudí. Výnimočný stav bol zrušený až v
roku 1984. V roku 1989 bola Solidarita legalizovaná a v parlamentných
voľbách toho istého roku zvíťazila. V roku 1990 sa prezidentom stal
predstaviteľ Solidarity Lech Walęsa a Poľsko nastúpilo cestu k
demokracii. V roku 1993 opustil Poľsko posledný sovietský vojak. V roku
1994 vstúpila do platnosti dohoda o pridružení k EÚ a Poľsko od 1. mája
2004 vstúpilo do EÚ. Prezidentom PL v rokoch 1995-2005 (dve plné volebné
obdobia) bol Aleksander Kwaśniewski. Počas jeho mandátu sa Poľsko stalo
členom NATO (1999) a 1. mája 2004 vstúpilo do EÚ. Z vnútropolitického
hľadiska bolo najdôležitejším prijatie novej Ústavy. V decembri 2005
prevzal úrad prezidenta Lech Kaczyński.