Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Košíc je bezpochyby Dóm svätej Alžbety, rozprestierajúci sa na Stredovekom námesti, čiže na terajšej Hlavnej ulici.Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a Kaplnkou sv. Michala vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370, a ktorého patrónkou bola svätá Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etapách. Rok 1508 sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. Dóm prekonal množstvo požiarov, víchric a povodní. Z pôvodného zámeru postaviť päťloďovú baziliku vznikol päťloďový kostol s krížnou loďou. Nad krížením lodí sa nachádza drevená vežička, oplechovaná medeným plechom, nazývaná sanktus. Na ochodzí Dómu je možno vidieť zaujímavé zoomorfné chrliče vody. Umelecky najhodnotnejší a najhonosnejšie vyzdobený je severný portál Dómu. V tympanóne je zobrazený posledný súd obklopený piatimi reliéfmi – dvoma výjavmi zo života sv. Alžbety, Pannou Máriou so ženami, apoštolom Jánom s vojakmi a ukrižovaným Kristom. Vchod do Dómu bol na prelome 19. a 20. storočia doplnený sochami štyroch uhorských svätcov. Vo vnútri Dómu upúta najmä hlavný neskorogotický oltár, v ktorého arche sú uložené plastiky Panny Márie s Ježiškom, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Alžbety Biblickej. Druhým najvzácnejším oltárom je neskorogotický oltár Navštívenia Panny Márie. Najstaršou pamiatkou v dóme je však bronzová krstiteľnica z prelomu 13. a 14. storočia. Mimoriadne cenné je aj nádherné pastofórium. V roku 1906 bola v dóme vybudovaná krypta na uloženie pozostatkov Františka II. Rákocziho. V sarkofágoch sú uložené aj pozostatky jeho matky Heleny Zrínskej a jeho najstaršieho syna Jozefa. Pochované sú tu aj pozostatky grófov Antona Eszterházyho, Mikuláša Šibrika, Mikuláša Bercsényiho a jeho manžeky Kristíny Csákyovej.V súčasnosti prebiehajú na katedrále rekonštrukčné práce, ktoré začali v septembri 1978.Stručná história KošícPočiatky osídlenia územia môžeme sledovať už od konca staršej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o južnom predmestí je z roku 1230. Vďaka obchodne i strategicky výhodnej polohe zaznamenali Košice rýchly vzostup. Udeľovanie privilégií napomáhalo rozkvetu remeselnej výroby, obchodu a zvyšovalo význam i rozvoj mesta. Z roku 1307 sa zachovali najstaršie cechové stanovy v krajine a v roku 1369 dostali Košice ako prvé mesto v Európe vlastný mestsky erb. Od začiatku 15. storočia stáli na čele Pentapolitany - zväzku piatich východoslovenských miest. Od roku 1347 až do začiatku 18. storočia si po Budíne zachovali postavenie druhého mesta Uhorska. Primerane k svojmu hospodárskemu, administratívnemu a politickému významu sa v meste zriadila v roku 1657 univerzita, ktorá po zmene na kráľovskú a neskôr na právnickú akadémiu trvala do roku 1921.