V najstaršej minulosti Zeme tvorila pevnina jeden veľký celkok, prakontinent nazývaný Pangea- v preklade: pan= celý, gea= Zem. Postupne sa rozpadla na severný kontinent - Lauráziu ( Európa, Ázia, Grónsko a Severná Amerika ) a južný kontinent - Gondwanu ( Afrika, Južná Amerika, Austrália, Antarktída a India ). Medzi nimi vznikol oceán Tethys. Ďalším rozpadom starých kontinentov vzniklo dnešné rozmiestnenie kontinentov a oceánov.  Litosféra sa skladá z obrovských horninových litosferických platní. Platne sa veľmi pomaly pohybujú po plastickej časti plášťa, v ktorej je vysoká teplota a tlak. Časti platní, ktoré vystupujú nad hladinu oceánu, vytvárajú pevninu. Pevnina nie je súvislá, člení sa na jednotlivé kontinenty. Svetový oceán tvorí súvislý celok navzájom spojených oceánov a morí. Kontinenty a dná oceánov sú súčasťou litosferických platní a spolu s nimi sa pohybujú. Príčinou pohybu platní je prúdenie roztavených hmôt zemského plášťa. Spôsobuje ho vnútorná tepelná energia Zeme. Rýchlosť pohybu je len niekoľko centimetrov za rok. Litosferické platne sa od seba vzďaľujú a narážajú do seba alebo sa podsúvajú jedna pod druhú. S pohybom platní súvisí rozlámanie a spájanie kontinentov, ako aj vznik a zánik oceánov. Hranice litosferických platní boli vymedzené podľa oblastí. Tieto oblasti môžu byť také, kde praská zemská kôra, vznikajú, vybuchujú sopky a existujú podmorské i pevninské horské chrbty. Pohyb kontinentov pokračuje aj dnes. Sú to veľmi pomalé pohyby. Z hľadiska dĺžky života človeka nepozorovateľné. Prvé myšlienky o pohybe kontinentov sa objavili už pred 350 rokmi, keď sa mapovali okraje Atlantického oceánu.