Erich Maria Remarque  Na západe nič nové     Román Na západe nič nové opisuje udalosti na západnom fronte počas 1. svetovej vojny. Kniha je protivojnová a hovorí o nezmyselnosti bojov. Začína sa motom: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, ale chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú- poznačila vojna- i keď unikla jej granátom“ (str.7). Autor v texte využíva prvky expresionizmu a naturalizmu.  Hlavné postavy románu sú: Paul Bäumer, Stanislaus Katzinsky, Albert Kropp, Tjaden, Müller, Leer, Haie Westhus, Detering, Franz Kemmerich, Kantorek a Himmelstoss. Paul Bäumer je jednou z hlavných postáv románu a zároveň rozprávač. V čase odchodu na vojnu má iba 18 rokov, ako väčšina jeho spolužiakov. Celá trieda sa po nátlaku okolia, otcov a triedneho učiteľa Kantorka, rozhodla prihlásiť na vojnu. Všetci okolo nich im hovorili, ako je dobre že idú na front brániť svoju vlasť. Na tieto frázy uverila celá trieda chlapcov a spoločne narukovali. Hneď po príchode do centra bojov všetci strácajú ilúzie, ktoré si vytvorili, a musia čeliť tvrdej realite vojny. Paul a ostatní časom zisťujú, že keď chcú prežiť, musia sa naučiť konať pohotovo, často aj bez rozmyslu. Z mladých, doteraz citlivých a priateľských chlapcov sa v zákopoch musia stať krvilačné beštie. „Stali sa z nás nebezpečné zvery. Nebojujeme, bránime sa pred skazou.“ (str.71). Spolu so svojimi kamarátmi počas voľna rozmýšľa nad zmyslom vojny, a nad jej dopadom na obyčajných ľudí ale aj na vojakov. Rozmýšľa, ako sa po vojne dokážu zaradiť do normálneho života, rozmýšla o svojej budúcnosti, bojí sa, že zostane vojnou navždy poznačený, cíti sa stratený. “Vojna nás pokazila pre všetko.“ (str.57). Postupne všetci Paulovi priatelia zomierajú. Posledných sedem riadkov opisuje jeho smrť. „Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nového... Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili, videli, že sa asi dlho netrápil. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo.“ (str.164)