Erby Vznik erbov siaha do ďalekej minulosti v stredoveku. Vznikli z veľmi praktických dôvodov. Rytieri, ktorý sa vydávali do boja s kompletnou výzbrojou vrátane helmy  s priezorom, boli takmer na nerozoznanie. Problém „kto je priateľ a kto nepriateľ „ bol vyriešený farebnými symbolmi a značkami, ktoré si rytieri nechávali maľovať na svoje štíty. Z týchto značiek sa neskôr vyvinuli takzvané rodové erby. Každý šľachtický rod mal svoj erb a nesmel používať erbový znak niekoho iného. Pri vytváraní erbu sa mohli používať len presne určené kombinácie farieb a symbolov. Dovolené farby boli: červená, modrá, zelená, fialová, čierna, strieborná a zlatá. Z erbu sa dalo vyčítať aj postavenie jeho nositeľa v rámci rodu. Druhý najstarší syn nosil napríklad na erbe symbol polmesiaca a siedmy syn ružu. Do boja prichádzal každý šľachtic spolu so svojím vlajkonosičom, ktorý niesol žrď so zástavou, aby ju jeho rytieri a ostatný vojaci z ďaleka videli. Na zástave bol zobrazený šľachticov erb a jeho rodové farby. Pestré zástavy s vyobrazenými erbmi nechýbali ani na rytierskych turnajoch. Z heraldiky, čiže z vedy o tvorbe erbov, sa stal zložitý systém, ktorý zahŕňa veľa znakov a symbolov. Heroldi (znalci erbov) sa postupom času stávali najváženejšími osobnosťami kráľovstva. Priebeh boja a statočné činy svojich pánov sledovali takzvaný heroldi. Herold musel vedieť podľa erbu rýchlo rozpoznať nielen svojho pána, ale aj ostatných rytierov. Podľa správ heroldov sa ľahko dokumentoval zmätok, ktorý sa odohrával na bojisku. Postupom času sa stali heroldi odborníkmi na tvorbu rodových erbov a na heraldiku. Po bitke na heroldov čakala smutná povinnosť. Museli sa vypraviť na bojisko a podľa erbov identifikovať mŕtvych.    Čo sa týka slovenskej heraldiky, tak vieme, že  slovenská šľachta začala erby používať už v 13. storočí, pravdepodobne reagovala na módu prinesenú nemeckými usadlíkmi v Uhorsku a aj na križiacke výpravy (križiaci z Nemecka, Francúzska, Anglicka prechádzali do Svätej zeme aj Bratislavou). Jedným z najkrajších a najstarobylejších slovenských rodových erbov je šesťcípa zlato-strieborná hviezda na modrom štíte rodu Hunt – Poznan, z ktorého sa rozvetvili mnohé rody (napríklad grófi zo Sv. Jura a Pezinka). Svoj erb vlastnili aj mnohé osobnosti slovenských dejín – Benický (kráľ Madagaskaru), Rákóczi (potomok slovenského rodu Bogat – Radvan), A.F. Kollár (historik), M. Hell (technik), J. Lipský (kartograf), A. Bernolák (kodifikátor spisovnej slovenčiny), P.O. Hviezdoslav, V.P.Tóth a ďalší. Jeden z mála zachovaných hradov v Malých Karpatoch je Hrad Červený Kameň, ktorý vlastnili Pálffyovci, v ich erbe je jeleň nad zlomeným kolesom.  Legenda hovorí, že sa do erbu dostal preto, že zachránil rodinu. Keď sa raz viezli veľkou rýchlosťou na koči, zlomilo sa im koleso a nevedeli o tom. Do cesty vbehol jeleň a ostal pred nimi stáť tak, že museli zastať. Zistili, že koleso by už dlho nevydržalo a iste by sa boli dokaličili ak by nezastavili.