Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



Charakteristika, poslanie a funkcie štátu


Štát definujeme ako právnu formu usporiadania spoločnosti. (Štát je teda právne združenie obyvateľov určitého regiónu do právneho celku). Nezávislý štát ako právny celok nie je závislý od inej moci. Má svoju vlastnú moc, pomocou ktorej riadi svoje fungovanie a svoj chod. Štát si sám rieši svoje vnútorné (v rámci štátu), ale i vonkajšie záležitosti (vzťahy s inými štátmi).


Každý štát má štyri charakteristické znaky a to sú nasledovné:

  1. organizácia štátu – je to organizovanie a delenie štátnej moci v systéme štátnych orgánov a organizácií (úrady, ministerstvá, štátne inštitúcie a pod.).
  2. právo – je to určenie pravidiel, povinností a práv členov istého štátu. Tento súbor noriem sleduje záujmy všetkých členov spoločnosti. Preto by tieto normy mali byť v súlade so záujmami občanov štátu. Len vtedy je možné hovoriť o právnom a spravodlivom štáte.
  3. územie a obyvateľstvo – každý štát má svoje územie a počet obyvateľov, ktorí tvoria jeho ľudskú základňu (podľa počtu obyvateľstva a veľkosti územia rozlišujeme medzi malými a veľkými štátmi. Malým štátom je napr. Lichtenštajnsko s plochou 160 km2 a počtom obyvateľov 28 000, veľkým štátom je napr. Čína s plochou 9 560 779 km2 a počtom obyvateľov viac ako 1 miliarda. Čína je zároveň najľudnatejšou krajinou sveta).
  4. štátna suverenita – je to nezávislosť štátu od inej moci. Takýto štát má svoje zvrchované územie (na ktorom je platné jedine právo daného štátu) a zvrchovanú moc (je to moc, ktorú si riadi daný štát sám bez účasti iných štátov). Existujú však aj iné štátne zriadenia ako samostatný nezávislý štát. Zaraďujeme sem napríklad federatívny štát. Federatívny štát je forma štátu, kde existujú minimálne 2 (autonómne) samostatné (od seba nie celkom nezávislé) celky. Tieto celky si sami riadia vnútorné záležitosti (školstvo, kultúra), ale isté oblasti si riadia spoločne (napr. vzťahy zo zahraničím, hospodárstvo). Ako príklad môžeme uviesť dnes už neexistujúcu ČSFR – spoločný štát Čechov a Slovákov, alebo Ruskú federáciu, kde existuje viacero autonómnych oblastí.


 
Funkcie štátu - vznik štátu a fungovanie štátu má isté ciele. Tieto ciele ovplyvňujú funkcie daného štátu. Rozlišujeme nasledovné funkcie štátu:

  1. vnútorné funkcie

- bezpečnostná funkcia štátu – ochrana občanov a ich majetku, zabezpečenie fungovania štátnych orgánov a štátnych inštitúcií

 

-  právna funkcia – je taká, ktorá zabezpečuje plnenie a rešpektovanie pravidiel, povinností a práv občanov.

 

- ekonomická – určenie pravidiel fungovania ekonomiky a zabezpečenie fungovania týchto pravidiel.

 

- sociálna funkcia – ide o zaopatrenie občanov v ich chorobe, starobe a pri strate možnosti sám sa uživiť.

 

- kultúrna funkcia – ochrana svojho kultúrneho dedičstva, podpora rozvoja kultúry a podmienky na tvorbu nových umeleckých diel.


 

2. vonkajšie funkcie štátu

- diplomatická funkcia – zabezpečuje vzťahy s ostatnými štátmi sveta.

 

- zahraničný obchod a jeho regulácia – ide o stanovovanie podmienok obchodovania so zahraničím (napr. dovozné kvóty, clá, poplatky, dane a pod.)

 

- ochrana svojho zvrchovaného územia. (ochrana štátu pred napadnutím inými štátmi, poprípade účasť na vojenskej operácií, ktorá zabezpečí mier).




Deľba štátnej moci


Štátna moc sa definuje ako sila, ktorá pomocou práva, v istých prípadoch aj pomocou zákonom stanovených foriem násilia, zabezpečuje sformovanie, upevnenie a ochranu sociálnych, ekonomických, politických, kultúrnych a iných spoločenských vzťahov, vyhovujúcich vládnucej reprezentácií.
 
Štátna moc sa uskutočňuje na báze teritoriálneho princípu, čo znamená, že sa uplatňuje na území štátu a zároveň na všetkom obyvateľstve, ktoré na tomto území žije. Občania, ktorí na tomto území žijú, majú štátne občianstvo danej krajiny. Práve toto občianstvo je právnou formou príslušnosti k štátu.

Deľbou štátnej moci rozumieme rozdelenie moci v štáte do viacerých riadiacich orgánov, aby tak nedochádzalo k jej zneužitiu. Moc nesmie byť sústredená len v jednom štátnom riadiacom orgáne, lebo by potenciálne mohlo dochádzať k ohrozeniu práva a tiež slobody každého občana v štáte. Takýto orgán by bol prakticky nekontrolovateľný a to by narušilo všetky zásady demokratického a slobodného štátu. Deľba moci má zaručiť predovšetkým skvalitnenie činnosti štátnej moci a vzájomnú kontrolu jednotlivých riadiacich zložiek proti zneužitiu moci v štáte.

 
Štátna moc musí spĺňať dva hlavné princípy a to:

  1. legitímnosť štátnej moci: tento princíp vychádza zo súhlasu väčšiny obyvateľstva s organizačnou štruktúrou, funkciami, zložením štátnych orgánov štátu. Bez súhlasu väčšiny, by štátna moc nemohla byť legitímna.

 

 

  1. legálnosť štátnej moci: je to dodržiavanie zákonov a predpisov, prijatých samotným štátom.


Moc v štáte sa rozdeľuje na tri základné zložky a to na:
  1. zákonodarnú moc – nositeľom tejto moci je práve parlament. Parlament prijíma a ruší rôzne zákony a nariadenia, dopĺňa ich, mení ústavu, schvaľuje prijímanie rôznych medzinárodných zmlúv a dohovorov a podobne.

  1. súdnu moc – realizuje sa prostredníctvom súdov. Súdy sú od politických reprezentantov nezávislé. Kontroluje dodržiavanie zákonov, interpretuje ich, rozhoduje o právach a povinnostiach občanov a organizácií vyplývajúcich zo zákona.

  1. výkonnú moc – je moc prezidenta, ministerstiev a vlády. Prezident zastupuje a reprezentuje štát navonok, ale aj dovnútra, podpisuje zákony prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky (NRSR), vetuje zákony prijaté v NRSR, prijíma zahraničných veľvyslancov a menuje veľvyslancov Slovenska v zahraničí. Rovnako udeľuje ocenenia a udeľuje amnestiu. Vláda ako druhý vykonávateľ výkonnej moci predkladá NRSR návrhy zákonov a ich novely, vydáva nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev, navrhuje štátny rozpočet a prijíma opatrenia na zachovanie sociálnej, kultúrnej a ekonomickej stability v štáte.


Tieto tri zložky štátnej moci sú si rovné. Preto takéto delenie nazývame aj horizontálne. Jednotlivé zložky štátnej moci fungujú medzi sebou princípom tzv. "brzdy a rovnováhy“. Znamená to, že v zdravom demokratickom politickom systéme sú právomoci jednotlivých zložiek štátnej moci oddelené tak, aby sa navzájom kontrolovali a obmedzovali. Ako to funguje – uvedieme si príklad: Parlament, ktorý je nositeľom zákonodarnej moci, prijíma zákony, ktoré sa schvália, ak väčšina poslancov s nimi súhlasí. Prezident, ktorý je nositeľom výkonnej moci, aj napriek schváleniu zákona, môže podať veto k tomuto zákonu a vrátiť ho späť na prerokovanie do parlamentu. Nakoniec ústavný súd, ktorý je nositeľom súdnej moci, zákon posúdi a môže zrušiť v prípade, že je v rozpore s ústavou a inými zákonmi štátu.


 
Typy štátu


Pod typmi štátu rozumieme jednotlivé druhy štátov. Rozlišujeme nasledovné štáty:

  1. Monarchia - je to dedičná doživotná vláda jedného vládcu. Podľa moci, ktorú monarcha má rozlišujeme tieto typy monarchie:

a) absolutistická monarchia (neobmedzená) – je to monarchia, kde panovník má neobmedzenú výkonnú, zákonodarnú i súdnu moc.
 
b) konštitučná monarchia (obmedzená) – moc panovníka je obmedzená právomocami iných štátnych orgánov. Štátne orgány sú volené parlamentom. Takúto monarchiu nazývame aj parlamentnou monarchiou. Ako príklad nám dnes poslúži Veľká Británia alebo Dánsko.
 
c) stavovská monarchia (feudálna monarchia - 15 stor.) – na moci sa zúčastňovali aj niektoré stavy ako šľachta, duchovenstvo, meštianstvo. Tieto presadzovali svoju moc cez stavovský snem alebo združenie.
 
d) teokratická monarchia – typickým príkladom je Vatikán. Na čele takéhoto štátu stojí zvolený duchovný vodca.
 
e) dualistická monarchia – je to spoluvládie panovníka a parlamentu. Panovník má skoro úplnú absolutistickú moc, ale časť moci prenecháva parlamentu. (Panovník je zároveň predseda parlamentu, ktorý menuje aj odvoláva jeho členov - napr. Jordánsko.)

 
  1. Republika – je to taký štátny útvar, ktorého predsedovia sú volení (občanmi, alebo zákonodarným zborom) na isté časové obdobie podľa ústavy republiky a ich miesta nie sú dedičné. Poznáme tri druhy republiky a to sú:

a) parlamentná republika - vedúcu funkciu v štáte má parlament, ktorého členovia pochádzajú zo zvolených politických strán. Parlamentu sa zodpovedá vláda.
 
b) prezidentská republika - na jej čele stojí prezident, ktorý má i výkonnú moc.
 
c) kancelárska republika - na jej čele stojí kancelár, ktorý má väčšie právomoci ako len ministerský predseda. (Nemecko)
 
 
Podľa územnej štruktúry štátu poznáme štáty unitárne, federálne, konfederácie.

  1. Unitárny štát - je to štát jednotný, ktorý má len jednu vládu, jediné zákony, jediné občianstvo, znaky... Inak povedané: celý územný celok je podriadený jednému centru, z ktorého sa celá krajina riadi. (napr. ČR, SR, Poľsko)
  2. Federácia - je to zväzok minimálne dvoch krajín, ktoré fungujú ako jeden štát. Jednotlivé krajiny môžu mať vlastné riadiace orgány, vlastnú vládu, ministrov. Majú však spoločnú zahraničnú politiku, menu, justíciu (USA, Švajčiarsko...).
  3. Konfederácia - je to voľný zmluvný zväz štátov, ktoré úzko spolupracujú v istých oblastiach (napr. v obchode...). Jednotlivé štáty si nechávajú svoju ústavu, ale snažia sa vytvárať spoločné orgány na riadenie zahraničnej politiky, armády (zaistenie bezpečnosti krajín), majú spoločnú menu. Typickým príkladom je zväz Commonwealthu.



Formy štátu


Formu štátu ovplyvňuje forma vlády, politický režim a štátne zriadenie. Podľa týchto kritérií rozdeľujeme formy štátu na nasledovné:
 
1. Demokratické štáty – na riadení štátu sa podieľajú všetci občania daného štátu.
 
Poznáme:
a) parlamentný – hlavné miesto v štáte zastáva parlament (SR, ČR)
b) kabinetný – kabinet (vláda) má dominantné postavenie v štáte (V. Británia)
c) prezidentský – vysoké právomoci má prezident, ktorý je hlavnou zložkou štátu (USA)
 
2. Nedemokratické štáty– sú také, kde vládne len jedna osoba, alebo blízky okruh ľudí.
 
Poznáme:
a) aristokracia – je to vláda privilegovaného stavu alebo šľachty.
b) plutokracia – je vláda úzkej skupiny bohatých ľudí.
c) oligarchia – je to vláda privilegovanej skupiny istých magnátov.
d) monokracia – vláda len jedinej osoby, diktátora


 
Otázky na zopakovanie:
  1. Aké znaky musí mať každý štát?
  2. Aké funkcie má štát – definujte.
  3. Aké formy štátu poznáte?
  4. Aký je to unitárny štát?
  5. Aké tri zložky má štátna moc?
  6. Aké poznáte typy monarchií?
  7. Čo je to plutokracia?
  8. Ako sa definuje štátna suverenita
  9. Ktorý typ štátu považujete za najlepší? – zdôvodnite!
 
 
 
Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005