Revolučné roky v Uhorsku 1848-1849 sa nazývajú aj ,,jar národov". Európske národy po rokoch dozrievania otvorene vystúpili so svojimi národnými požiadavkami v revolúcii. Urobil tak aj slovenský národ.   V revolučných marcových dňoch sa slovenskí vodcovia rozišli po Slovensku a agitovali medzi ľudom.   Z týchto zhromaždení vyplynul celoslovenský program, ktorý sformulovali v Liptovskom sv. Mikuláši Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Program dostal názov Žiadosti slovenkého národa a vyhlásili ho 10. mája 1848 v liptovských kúpeľoch Ondrašová.   Žiadosti slov. národa obsahovali národné a demokratické požiadavky:-Uhorsko sa malo stať krajinou rovnoprávnych národov,-v celouhorskom sneme mali mať rovnomerné zastúpenie všetky národnosti,-Slovensko malo mať svoj vlastný snem,-v slovenských obciach a stoliciach  sa mala stať úradným jazykom slovenčina,-Slováci mali dostať vlastné školy,od ľudových až po univerzitu,-v Uhorsku sa malo zaviesť všeobecné volebné právo.Slovenské požiadavky sledovali národné práva, demokratické pomery v štáte a zlepšenie postavenia roľníkov. Žiadosti slov. národa poslali slovenskí predstavitelia uhorskej vláde. Tá ich však nehodlala uznať. Naopak, odpovedala tak, že v slovenských stoliciach vyhlásila stanné právo a vydala zatykač na Štúra, Hurbana, Hodžu. Tí sa pred zatknutím zachránili útekom do Čiech.Neochota maďarských politikov uznať oprávnené požiadavky Slovákov a tvrdý postup voči nim rozhodli o tom, že nepodporili maďarskú revolúciu. Slováci pochopili že najväčším nepriateľom ich spravodlivých požiadaviek je maďarská vláda a že svoje národné požiadavky musia presadzovať v boji proti nej.