Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Slovenská medzivojnová literatúra:


Ladislav Nádaši - Jégé


Adam Šangala – historický román zo 17. storočia

- zobrazuje obdobie náboženských a protitureckých bojov, v období feudálneho útlaku

- v diele vystupujú aj historické postavy – Peter Pázmáň, Gabriel Betlen,...

- príbeh románu sa odohráva v prostredí stredovekých hradov a miest – Beckov, Trnava, Žilina,...

- autor v románe zdôrazňuje predovšetkým potrebu tolerancie medzi ľuďmi


Príbeh sa začína na Orave. Mladý Adam Šangala sa rozhodol po obesení otca vybrať do sveta. Neďaleko Žiliny sa zaplietol do bitky a korbáčom vyšľahal zemana. Podarilo sa mu utiecť. Čoskoro zistil, že zbil grófa Markóča. Aby sa nedostal do väzenia, dal sa zverbovať do vojska. Poslali ho na Beckov. Na hrade sa Adam priznal Praskovskému, že zbil šľachtica. Nechtiac spôsobil, že manželka Praskovského potratila dieťa, preto ho zatvorili do väzenia a mali ho popraviť. Pomohol mu farár Konôpka, evanjelik, spolu s ktorým utiekol z hradu. Ušiel do Trnavy, kde sa zamestnal u Pohánkovcov. Chcel získať ich dcéru Betku. V Trnave pomohol dostať sa z väzenia farárovi Konôpkovi. Adam sa v Trnave oženil s Betkou. Päť rokov žili v pokoji. Betka sa po piatich rokoch zdôverila priateľke o vyslobodení Konôpku. Adama zajali, odsúdili a napokon popravili.


Svätopluk – román z obdobia Veľkomoravskej ríše a vlády Svätopluka


Cesta životom – román zobrazujúci posledné roky existencie Rakúsko-Uhorska, obdobie 1. svetovej vojny a obdobia krátko po nej



Jozef Cíger - Hronský


Jozef Mak -sociálno-psychologický román – poéma o ľudskom utrpení

- hlavnou postavou je obyčajný dedinský človek, človek činorodý, pracovitý, usilovný, „človek - milión“ (zrnko maku) – Jozef Mak

- dej románu sa odohráva v rokoch 1900 – 1930 v chudobnom dedinskom prostredí


Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa, ktoré nikto nečakal, nikto sa z jeho príchodu netešil, neštekali ani psy. Už vtedy sa vedelo, že je taký malý, že sa naňho nebude spomínať ako na Jozefa, ani ako na Maka, ale ako na ľudstvo.

Mak prechádzal životom neustále zraňovaný. Dedina ho odsudzovala, trel biedu, jeho starší brat Jano ho často bíjal. V mladosti slúžil u baču. Zamiloval sa do Maruše, začal stavať dom, aby mali neskôr kde bývať. Onedlho ale vypukla vojna a Jozef musel narukovať. Po návrate domov zistil, že Maruša sa vydala za Jana a žili v chalupe, ktorú postavil Jozef. Maruša sa veľmi zmenila – bola chorá, nestarala sa o seba a dala sa na alkohol. Jozef si po čase zobral tichú a pracovitú Julu. Bývali spolu s Janom a Jozef ju podvádzal s Marušou. Maruša tragicky zomrela a Jozef sa vráti k Jule, ktorá ale napokon zomrela pri pôrode. Autor naznačuje, že ju zabila Jozefova neláska. Jozef by rád svojej žene povedal, že ju mal svojím spôsobom rád, ale už je neskoro. V závere románu autor prikazuje Jozefovi, aby trpel. To preto, aby vedel, že iba utrpenie prináša očistenie.


Andreas Búr Majster

Svet na Trasovisku – romány vydané v zahraničí



Milo Urban


Živý bič – protivojnový román

- dej sa odohráva v dedine Ráztoky – „Pánu Bohu za chrbtom“

- autor sa snaží predovšetkým zobraziť vnútorný svet postáv – dedinčanov, ktorí spočiatku vojnu vnímajú ako akýsi „rozprávkový príbeh“. Po príchode Ondreja Koreňa si uvedomia skutočnú tvár vojny. Ondrejovi vojna – bič – nechala stopu na ústach a Ondrej nemôže hovoriť.

- román má dve časti: Stratené ruky

Adam Hlavaj


Ráztočania spočiatku netušia, aký je pravý obraz vojny, netušia, čo im vojna môže priniesť. Pochopia až po príchode Ondreja Koreňa. Začínajú mať strach, ktorý neustále rastie. Vojna im spôsobuje čoraz väčšiu bolesť a tragédiu. V románe sledujeme tragický príbeh Evy Hlavajovej, ktorá spácha samovraždu v rozvodnenej rieke, keď ju odsúdi dedina preto, lebo podľahla notárovi Okolickému, keď chcela dostať domov z vojny svojho manžela. Zhubný vplyv vojny autor demonštruje aj na postave Štefana Ilčíka a jeho mamy, Adama Hlavaja a ďalších.


Hmly na úsvite

V osídlach

Zhasnuté svetlá

Kto seje vietor voľné pokračovania románu Živý bič



Vplyv naturizmu v slovenskej literatúre:


Ľudo Ondrejov


Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy – románová trilógia.

Príbehy Jerguša Lapina, človeka spojeného s prírodou a dedinou, ktorý všetkými zmyslami vníma prírodu. Túži po slobode a neustále sníva – o lepšom živote bez biedy a trápenia. Ľ. Ondrejov bol inšpirovaný vlastným detstvom a dospievaním v nádhernej prírode, ale i slovenským folklórom. Autor sa snaží zdôrazniť veľké hodnoty detstva, ktoré by sme si mali priniesť aj do dospelosti.



František Švantner


Nevesta hôľ – román, ktorý je považovaný za vrchol slovenského naturizmu

Román s iracionálnym, mýtickým dejom, v ktorom dôležitú úlohu zohrávajú sny, vízie, fantastické prvky a príroda, ktorá priamo zasahuje do deja a ovplyvňuje ho. Postavy v románe rozdeľujeme na reálne (krčmár), reálno-tajomné (rozprávač, Libor), tajomné (uhliar Tavo a Zuna). Medzi najzaujímavejšie postavy patrí Zuna – polosnová, poloskutočná postava, o ktorú bojuje niekoľko mužov, ale bez úspechu. Je bytostne spojená s prírodou, je jej dieťaťom, predstavuje symbol fantasticko-démonických prírodných síl. V závere diela Zuna zmizne a podľa vysvetlenia Tava si ju hole vychovali, tak si ju aj vzali.


Život bez konca - román zachytávajúci obdobie konca 19. storočia v Rakúsko - Uhorsku až po obdobie predmníchovskej ČSR.



Dobroslav Chrobák


Drak sa vracia – románová novela

- rozprávanie o „hľadaní stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“

Hlavnou postavou diela je Martin Lepiš Madlušovie, prezývaný Drak. Nikto nevedel, odkiaľ prišiel, kde sa vzal. Pred rokmi ho našiel poloslepý starý Lepiš Madlušovie, keď sa vracal z breznianskeho jarmoku. Vychoval ho a naučil hrnčiarskemu remeslu. Martin Lepiš sa po smrti svojho vychovávateľa len veľmi ťažko začleňoval do života dediny, dedina ho neprijala, dokonca ho obviňovala za všetko zlé, čo sa v dedine prihodilo. Dlhé roky mu bolo ubližované. Svoju česť získal Drak späť až potom, ako sa mu podarilo v horách zachrániť dobytok dedinčanov.



Slovenská literatúra po roku 1945:


Vývoj v literatúre ovplyvňovala metóda socialistického realizmu, ktorá do literatúry vniesla schematizmus – bezduchú mechanickosť, šablónovitosť, sklon k mysleniu a konaniu podľa predpísaných vzorov. Diela písané uvedenou metódou zachytávajú predovšetkým budovateľské úspechy, združstevňovanie, spriemyselňovanie. Výrazná zmena nastáva až v roku 1989 (pád komunizmu), tvorba románov pokračuje, narastá, ale veľmi výrazne sa mení jej tematické zameranie. Pribúdajú témy, druhy románov.



Alfonz Bednár


Sklený vrch – román – denník

Hlavnou postavou román je Ema Klaasová, ktorá si začne písať denník, aby svojmu manželovi „vyrozprávala“ svoj život pred manželstvom a presvedčila ho o tom, že ho miluje. Z denníkových záznamov sa dozvedáme o Eminých silných citových väzbách k trom mužom – partizánovi Milanovi Kališovi, ktorého umučili fašisti, Zolovi Ballovi, jej snúbencovi, Jožovi Solanovi, ktorý sa stal jej manželom. Ema pracuje na stavbe hydrocentrály. Na stavbe sa zraní a zraneniu podľahne. Jožo Solan – manžel Emy - si po jej smrti denník prečíta.

Dielo je zároveň psychologickým románom, povstaleckým románom, románom s tajomstvom. Patrí medzi hraničné diela v slovenskej literatúre, v čase, keď vyšiel, nahradil prísne spoločensky chápaného človeka človekom s individuálnym osudom a vlastným vnútorným svetom.



František Hečko


Drevená dedina – román napísaný metódou socialistického realizmu. Zobrazuje začiatky kolektivizácie v prvých povojnových rokoch. Snahou autora bolo ukázať postupnú premenu starej drevenej dediny na dedinu socialistickú.


Červené víno – generačný román s autobiografickými prvkami, ktorého príbeh sa odohráva vo vinohradníckej oblasti na západnom Slovensku v osadách Zelená Misa a Vlčindol (Suchá nad Parnou a Vlčia dolina).

Zachytáva príbeh troch generácií rodiny Habdžovcov, v postave Marka sa ukrýva sám autor. Udalosti na západnom Slovensku sledujeme na začiatku 20. storočia. Autor zachytáva sociálne pomery, prácu ľudí, vzťah ľudí k pôde, rodinné pomery, vzťahy medzi ľuďmi, vplyv živelných pohrôm na vinohradníkov, vplyv 1. svetovej vojny na osudy ľudí. Neobišiel ani zvyky a obyčaje v danej oblasti.


Hromový zub – román o osudoch slovenskej dediny počas 1. svetovej vojny a po vzniku ČSR



Rudolf Jašík


Námestie svätej Alžbety – román o osudoch ľudí počas 2. svetovej vojny. Dej románu sa odohráva počas vojny v Nitre. V centre jeho pozornosti je osud mladých ľudí – Evy a Igora. Eva je židovka a Igor katolík. Do ich života zasiahnu zákony o riešení „židovskej otázky“. Autor zachytáva jej dopad na slovenských občanov, zobrazuje vysťahovalectvo židovských obyvateľov do koncentračných táborov,... Na pozadí vojny Eva a Igor prežívajú príbeh lásky, ktorý sa skončí tragicky. Igorovi sa nepodarí Evu ochrániť a Evu napokon zastrelia nemeckí vojaci.



Ladislav Mňačko


Smrť sa volá Engelchen – autobiografický román z obdobia SNP, ktorý podáva obraz SNP.

Autor bol sám členom partizánskej skupiny na moravsko – slovenskom pomedzí, kde bol ranený.
Dej románu sa odohráva v čase prechodu frontu cez slovenské územie. Opisuje autentické udalosti – vypálenie obce Ploština. Partizánska jednotka dostala príkaz čo najdlhšie zdržať nemeckú jednotku pred prechodom frontu. Autor zachytáva prítomnosť sovietskych veliteľov a ich pomoc partizánom. Román nesie názov podľa mena nemeckého generála Engelchena, ktorý dal vypáliť obec Ploštinu. Autor v románe zachytáva aj osudy židovských obyvateľov a deportácie.


Ako chutí moc – román



Ladislav Ťažký


Amenmária. Samí dobrí vojaci – autobiografický román z obdobia 2. svetovej vojny. Príbeh románu sa odohráva na východnom fronte, na Ukrajine. Opisuje osudy vojakov, ktorí museli bojovať po boku Nemcov.


Evanjelium čatára Matúša I., II. – voľné pokračovanie románu Amenmária


Vladimír Mináč – Generácia – trilógia o osudoch členov jednej generácie

Skladá sa z troch častí – Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň.

Román zachytáva život v Slovenskej republike, v období pred vypuknutím SNP, počas a po skončení SNP. V románe sa zoznamujeme s osudmi jednotlivých členov mladej generácie zloženej z viacerých sociálnych vrstiev – robotnícky chlapec, študentka medicíny, študent filozofie, dôstojník armády,... Sledujeme ich životné osudy, postoje, vývoj v období veľkých historických udalostí.



Dominik Tatarka


Farská republika – román z obdobia Slovenskej republiky. Dej románu sa odohráva počas 2. svetovej vojny v Žiline, v čase presúvania nemeckých vojsk smerom na východ. Hlavnou postavou románu je stredoškolský učiteľ Tomáš Menkina. Okrem neho v románe vystupuje veľké množstvo postáv – gardisti, arizátori, špekulanti, intelektuáli, komunisti, jednoduchí ľudia. Cez uvedené postavy autor kriticky zobrazuje vtedajšiu propagandu, arizácie, správanie sa mnohých ľudí v danej dobe.



Vincent Šikula


Majstri, Muškát, Vilma – románová trilógia o osudoch majstrov – tesárov Guldánovcov zo západného Slovenska. Román zachytáva nielen náročnú prácu tesárov, ale približuje aj ich osobné osudy, rodinné vzťahy a zásah 2. svetovej vojny a SNP do ich života.



Peter Jaroš


Tisícročná včela – román, ktorého príbeh sa odohráva v rodnej dedine autora – Hybe.

Zobrazuje osudy rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia do roku 1918. Zároveň v románe nachádzame aj dejiny obce Hybe od 12. storočia. Román predovšetkým oslavuje prácu Pichandovcov, vyzdvihuje pracovitosť a životaschopnosť ľudí (vlastnosť typická pre včely), ktorá pomohla ľuďom prekonať tisícročie biedy a chudoby. Román je oslavou lásky vo všetkých jej podobách – materinská láska, starorodičovská, milenecká, láska čistá, úprimná, verná, zmyselná, vypočítavá, krutá a tragická.



Otázky:

  1. Definujte román, vysvetlite jeho základné znaky

  2. Vysvetlite význam tvorby J. I. Bajzu v súvislosti s vývojom románu.

  3. Načrtnite vývoj slovenského románu v období romantizmu.

  4. Načrtnite vývoj slovenského románu v období realizmu.

  5. Načrtnite vývoj slovenského románu v medzivojnovom období.

  6. Načrtnite vývoj slovenského románu v období po roku 1945.


Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4