Vo svojej tvorbe reagoval na všetky problémy doby. Pochádzal zo zemianskej rodiny, no na zemianstve si nikdy nezakladal. Po vychodení ľudovej školy pokračoval na gymnáziu v Miškovci a neskôr na evanjelickom lýceu v kežmarku. Hoci do Miškovca prišiel s veľmi malými znalosťami maďarčiny, svojou usilovnosťou sa za krátky čas vypracoval medzi popredných žiakov. Tu začal písať prvé básne - v maďarčine. Hrozilo mu odnárodnenie, ale láska k matke, k domovine, a pod vplyvom slovenských básnikov (Sládkoviča, Kollára) začal písať po slovensky. Štúdiá dokončil na právnickej akadémii v Prešove. Jeho prvé básne vyšli pod názvom Básnické prvjesenky Jozefa Zbranského. Jeho tvorbu rozdelujeme na lyriku, epiku a drámu. Lyrika: vydal 8 lyrických cyklov - Letorosty 1. 2. 3.. Prechádzky jarom, Prechádzky létom, Krvavé sonety, Sonety, Stezky, Žalmy a Hymny. Pre tieto cykly je charakteristický humanistický a demokratický prístup. Epika: Hájnikova žena - lyricko-epická skladba, ktorej básnik vložil do epického príbehu Miška a Hanky Čajkovcov a Artuša Villániho konflikt medzi svetom chalúp a kaštielov. Ežo Vlkolínsky, Gábor Vlkolínsky - eposy, v ktorých rieši problematiku úpadku zemianstva. Z kratšej epiky - 1. záprah, Bútora a Čútora, Večera, Dozvuky.