Kyslé daždE             Okysľovanie pôdy a vody sa v posledných desaťročiach stáva mimoriadne závažným problémom životného prostredia. Jedná sa o komplex prirodzených a antropogénnych príčin, procesov a ich dôsledkov. Prirodzené procesy, ktorých následkom je okysľovanie pôdy a vody (napr. sopečná činnosť, niektoré mikrobiologické procesy v pôde a vo vode),  sú v súčasnej dobe mnohonásobne prevyšované priemyslovou činnosťou človeka, energetiky a dopravy. Medzi najzávažnejšie negatívne javy acidifikácie patrí znehodnocovanie zdrojov  úžitkovej a pitnej vody, pretože acidifikované vody obsahujú nadmerné množstvo ťažkých kovov ohrozujúcich zdravie ľudí a hospodárskych zvierat.             Prvý raz na kyslé dažde upozornil anglický chemik Smith v roku 1852 v okolí Manchestra v súvislosti so zadymeným prostredím. Odborníci sa začali venovať kyslím dažďom až od roku 1967. Z chemického hľadiska možno tzv. kyslé zrážky definovať ako atmosferickú vodu, v ktorej bola vyčerpaná tlmivá kapacita uhličitanového systému a na jej kyslosti sa podieľajú silné minerálne kyseliny. Zlúčeniny síry spolu so zlúčeninami dusíka sú hlavnými škodlivinami spôsobujúcimi okysľovanie prírodných vôd.             Zo zlúčenín síry je to najmä oxid siričitý, antropogénneho pôvodu (spaľovanie tuhých a kvapalných palív obsahujúcich síru), len v menšej miere môže pochádzať z vulkanických exhalácií, absorbovaný vodou, vegetáciou alebo pôdou. V atmosfére je nestály, podlieha oxidácii na oxid sírový, ktorý reakciou s vodou tvorí kyselinu sírovú. Po vyčerpaní tlmivej kapacity atmosférickej vody môže byť vo vzduchu prítomná aj voľná kyselina sírová. Kyslé dažde vznikajú pri spaľovaní palív oxidáciou atmosférického dusíka, nachádzajú sa vo výfukových plynoch motorových vozidiel, v exhalátoch z niektorých chemických výrob a tvoria sa tiež pri elektrických výbojoch v atmosfére. Koncentrácia NOx je v niektorých oblastiach porovnateľná s koncentráciou SO2, alebo aj vyššia. V posledných rokoch dochádza k zmene priorít týkajúcich sa acidifikácie prostredia. Dominujúcou príčinou sa stávajú zlúčeniny dusíka a nie zlúčeniny síry.