Vypracoval: Juraj Melišík
V ovzduší vznikajú rôzne deje, ktoré sa menia od miesta k miestu. Mení sa teplota vzduchu, vlhkosť i rýchlosť jeho prúdenia. Aj voda v ovzduší sa neustále mení. Raz ju vidíme ako oblaky, inokedy ako dážď, sneženie alebo hmlu. Všetky tieto zmeny ovzdušia – čiže jeho okamžitý stav – nazývame počasie.
K najdôležitejším charakteristikám počasia patrí teplota vzduchu. Meria sa na meteorologických staniciach. Teplota vzduchu sa mení nielen počas roka, ale aj počas dňa a noci. Najvyššia teplota je napoludnie, keď je slnko najvyššie. Potom postupne klesá. Najnižšia je v noci tesne pred východom slnka. Preto sa v predpovediach počasia udáva teplota vzduchu dňa a noci. Okrem toho sa určuje priemerná denná, mesačná a ročná teplota. Priemerné teploty sú vhodné na porovnanie podnebia rôznych miest na Zemi.
Miesta s najvyššou teplotou na svete sa nachádzajú v tropickom pásme. Smerom od rovníka k pólom teplota vzduchu klesá. Znižuje sa aj s rastúcou nadmorskou výškou. U nás na každých 100 m výšky klesá teplota o polovicu stupňa. Preto sa sneh udrží na najvyšších vrcholoch pohorí niekedy až do leta.
Dážď, sneh, ale aj krupobitie a rosu označujeme spoločne ako zrážky. Je to vlastne voda, ktorá sa v týchto podobách dostáva z ovzdušia na zemský povrch. Množstvo zrážok sa tiež zaznamenáva v meteorologických staniciach. Meria sa tam v milimetroch množstvo vody, ktoré naprší. Pravidelne sa potom udáva, koľko spadlo zrážok za deň, mesiac, rok.
Zrážky sú na Zemi rozdelené veľmi nerovnomerne. Najviac zrážok na svete, až 12 000 mm za rok, spadne v Čerápundží v Indii a Kauai na Havajských ostrovoch. Najsuchšie oblasti sveta sú púšte. V nich spadne za rok len niekoľko desiatok milimetrov zrážok.
Predpoveď počasia
Každá vedná disciplína sa uplatňuje v praxi najmä tým, že dokáže vypracovať predpovede – prognózy. V sústave meteorologických vied má túto úlohu synoptická meteorológia.
Meteorologické predpovede sú zložité, a to osobitne v strednej Európe, kam prenikajú vzduchové hmoty doslova z každej strany i napriek prevažujúcemu prúdeniu zo západného smeru.
Meteorologické predpovede sa z časového hľadiska delia na krátkodobé (na 1-2 dni), strednodobé (na 3-5 dní) a dlhodobé (na viac ako 5 dní). Podľa priestoru sa rozlišujú na miestne predpovede (letisko, mesto...), oblastné a traťové predpovede. Podľa určenia používateľom sú predpovede všeobecné – pre občanov a špeciálne – pre letectvo, poľnohospodárstvo a energetiku.