Vypracoval: Juraj Melišík
Vzduch nie je stále na jednom mieste, ale neustále sa pohybuje. Toto prúdenie vzduchu nazývame vietor.
Pri určovaní vetra sa udáva smer – svetová strana, odkiaľ fúka a rýchlosť, akou duje, čiže koľko metrov prekoná za sekundu. Niektoré vetry dosahujú rýchlosť pretekárskeho auta.
Príčinou pohybu vzduchu je rozdielne zahrievanie ovzdušia. V oblasti rovníka sa zohrieva vzduch najviac. Teplý vzduch je ľahší, preto vystupuje hore. Na jeho miesto smerujú prúdy vzduchu od obratníkov, ktoré sa nazývajú pasáty. Vo výške potom teplý vzduch od rovníka smeruje k obratníkom, kde už ochladený klesá. Časť sa ho vracia ako pasáty k rovníku a časť prúdi do miernych pásiem, kde vanie ako západné vetry.
Opačne je to na póloch. Tam ťažší studený vzduch klesá dolu a vanie k polárnym kružniciam ako východný vietor.
Vietor vzniká aj rozdielnym ohrievaním pevniny a mora. V lete sa pevnina viac ohrieva. Nad ňu vystupuje teplý vzduch. Na jeho miesto prúdi od mora vietor (prúd vzduchu) nazývaný monzún. Prináša veľa zrážok potrebných pre poľnohospodárstvo a rast bujných lesov. V zime je to naopak. Z chladnejšej pevniny prúdi nad oceán suchý a studený monzún. Typické monzúny sú v južnej a juhovýchodnej Ázii. Tam je letný monzún očakávaný, ale máva aj ničivé následky, napríklad záplavy. Aj na pomerne malých územiach sa vytvárajú tepelné, a tým tiež tlakové rozdiely, ktoré podmieňujú vznik miestnych vetrov. V pohoriach za slnečného dňa prúdi nahor dolinový vietor. Vzniká v dôsledku akoby nasávania vzduchu vyhriatymi južnými svahmi. V noci sa vzduch ochladí a prúdi nadol ako studený horský vietor. V prípade, že vzdušné prúdenie prekonáva vysokohorské bariéry, na záveternej strane sa prejaví ako padavý nárazový a teplý vietor – föhn. Vietor medzi morom a pobrežím vzniká aj v dôsledku nerovnakých teplôt dňa a noci. Nazýva sa bríza. Je to akoby monzún v malom. Cez deň vanie z chladnejšieho mora nad teplejšiu súš a v noci naopak.
Človek vníma rýchlosť vetra rôzne. Od bezvetria, cez slabý vánok až po prudký vietor. Veľmi prudký vietor sa nazýva víchrica. Spôsobuje značné škody. Láme konáre stromov, alebo ich celé vyvracia a neraz berie i strechy z domov.
Najsilnejšie vetry vznikajú v tropických oblastiach. Nazývajú sa hurikány a tajfúny. Spôsobujú veľké škody. Stáva sa, že dvíhajú obrovské vlny, ktoré splachujú z pobrežia všetko, čo im stojí v ceste. Vietor je však aj pomocníkom človeka. Pred vynájdením parných strojov poháňal plachetnice, ktoré tak oboplávali svet. Rozkrúcal veterné mlyny, v ktorých sa mlelo obilie. Dnes roztáča veterné ružice, ktoré vyrábajú elektrickú energiu.