Ako študent a neskôr námestník profesora na evanjelickom lýceu v Bratislave patril k najtalentovanejším organizátorom národného života. Hlavne Vrchovského a jeho zásluhou sa začala v polovici 30. rokov Spoločnosť česko-slovanská, ktorá pracovala pri evanjelickom lýceu, pretvárať na centrum celého národného hnutia. Prostredníctvom prednášok, výletov, diskusií zoskupoval mladých národovcov svojej generácie, ktorá dostala po ňom pomenovanie- štúrovci. Štúr bol priekopníkom romantickej literatúry na Slovensku. Vedomosti a obraz sveta si rozšíril a utriedil na univerzite v Halle, kde sa stal stúpencom filozofie G. W. F. Hegela. Vďaka talentu, nesmiernej pracovitosti a trpezlivosti vytváral od začiatku 40. rokov novú koncepciu slovenského národného života a hnutia. Odmietal feudalizmus a poddanstvo, rovnako národný útlak a maďarizáciu, ktorej príčinu videl predovšetkým v pýche a nadradenosti šľachty. Dovolával sa ľudskej spravodlivosti, občianskej rovnosti, bratstva národov. Práve sociálne slabé a málo majetné vrstvy považoval za základ ešte nepevného slovenského národa. Cestu na jeho povznesenie videl v drobnej a trpezlivej osvetovej práci, v zakladaní spolkov mierností, čitateľských spolkov, nedeľných škôl. Štúr bol stúpencom slovanskej vzájomnosti a spolupráce, ale na rozdiel od Kollára a v zhode s bernolákovcami považoval Slovákov za svojbytný a rovnoprávny národ. V roku 1843 sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na fare v Hlbokom u J. M. Hurbana dohodli na uzákonení slovenského spisovného jazyka na základe kultúrnej stredoslovenčiny. Tento čin zdôvodnil v spise Nárečja slovenskuô alebo potreba pisaňja v tomto nárečí. Jeho dielo Náuka reči slovenskej je prvou gramatikou spisovnej slovenčiny. Dokazoval i širšej verejnosti, že sociálne a jazykové rozdiely sú v tomto smere druhoradé. Nový spisovný jazyk mal urýchliť vytváranie národnej jednoty. Katolíckych a evanjelických vlastencov nabádal do spolupráce tiež pri posilňovaní slabého organizačného zázemia národného hnutia. S ich pomocou založil v roku 1844 Tatrín, 1845-48 založil a vydával prvé slovenské politické noviny Slovenskje národňje novini, stal sa poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.