Asteroidy Definícia Asteroid je jeden z množstva objektov o veľkosti menšej ako 1km až do cca 1.000km. Väčšina z nich leží medzi dráhami Marsu a Jupiteru. (Def. IMO) Prvé objavy V roku 1772 publikoval Johan Bode z Berlínskeho observatória pravidlo popisujúce vzdialenosti planét od Slnka. Toto pravidlo (formuloval ho Titius od Wittenburgu v r. 1766), ktoré sa stalo známe ako Bodový Zákon, predpovedalo existenciu planéty medzi obežnými dráhami Marsu a Jupiteru. Mnohí astronómi boli skeptický, ale roku 1781, kedy bol objavený Urán a jeho dráha zachovávala Bodový zákon, sa začalo s pátraním po chýbajúcej planéte. V roku 1801 bol v predpokladanej oblasti objavený prvý z ateroidov - CERES. Po CERES-e sa predpokladalo objavenie chýbajúcej planéty, avšak na veľké prekvapenie bol na rovnakej obežnej dráhe objavený roku 1802 druhý asteroid - PALLAS. Bolo len logické predpokladať, že kde sa nachádzajú dva malé planétky, tam budú aj ďalšie. Začalo sa teda z horúčkovitým hľadaním. JUNO bol objavený roku 1804. VESTA roku 1807. O 38 rokov neskôr bol objavený piaty asteroid. Do roku 1890 bolo objavených viac ako 300 asteroidov. Ich počet však pri tomto čísle nekončí. Fotografia bola zavedená ako metóda pre "hľadanie asteroidov" a roku 1986 ich bolo známych viac ako 3450. Predpokladá sa, že konečný počet je väčší ako 30000! Konečné množstvo nieje známe dodnes, pretože väčšina asteroidov je tak malých a odrážajú tak málo svetla, že ich nie je možné spozorovať pre jas Mesiaca. Orbity Asteroidy obiehajú okolo Slnka v tom istom smere, ako veľké planéty (zo západu na východ). Nachádzajú sa medzi 320 až 480 miliónov km od Slnka, kde sa nachádzajú v rovnakej rovine ako je Zemský orbit (Ekliptika). Čas potrebný na jeden oblet asteroidu okolo Slnka je medzi 3,5 až 6-timi rokmi podľa asteroidu. Priemerná excentricita ich obežných drách je 0,15, rovnako ako priemer velkých planét. Jedná sa však skutočne len o priemerný údaj. Medzi jednotlivými asteroidmi sú obrovské odchýlky. Viac ako dva tucty asteroidov má výchylku svojej orbity viac ako 25° od Ekliptiky. BETULIA ju má až 52°. Mnoho asteroidov má navyše excentricitu svojej orbity podobnú APOLLU,ktorého dráha sa tiahne od vnútra Zemského orbitu až za obežnú dráhu Marsu. HIDALGO-va orbita sa tiahne skoro až za Saturn. Najzaujímavejšie sú však tie asteroidy, ktorých obežná dráha pretína obežnú dráhu Zeme. V marci 1989, predtým neznámy asteroid pomenovaný "1989FC" minul planétu Zem doslova len o vlások - o 800.000km. V prípade kolízie s viac ako kilometrovým asteroidom, by sa účinky výbuchu rovnali zhruba výbuchu tisíc atómových bômb. Tento asteroid sa k Zemi vráti v roku 2015. Rôzne vesmírne projekti sa preto zameriavajú hlavne na vyhľadávanie a možnosti ochrany Zeme práve pred podobnými asteroidmi. Trójani V roku 1772 matematik Lagrange ukázal, že na obežnej dráhe Jupitera by sa mohli nachádzať ešte dve menšie planéty Slnečnej sústavy. Tieto oblasti (60°pred a 60°za Jupiterom) sa volajú Lagrangove body a sú to body stability, v ktorých objekty na orbite neovplyvňuje gravitácia Jupitera. V 1908-mom boli na tomto mieste objavené štyri asteroidy a neskôr ich bolo asi pol tucta katalogizovaných. Niektorí astronómovia predpokladali minimálne 700 asteroidov pred, aj za Jupiterom. Prvé asteroidy objavené v Lagrangových bodoch dostali meno Trójsky hrdinovia z Gréckej mytológie a odvtedy sa východná aj západná skupina označujú spoločne ako Trójani. Dnes protokol uvádza východnú skupinu ako Gréckych bojovníkov a západnú ako Trójskych bojovníkov. Toto pravidlo však nie je aplikované pre prvé tri objavené asteroidy. Tak sa stalo, že medzi Grékmi je Trósky "špijón" a medzi Trójanov sa dostal Grécky "špión". Vlastnosti Asteroidy sú veľmi rozmanitou rodinou. CERES je s priemerom 1.000km najväčší. Činiteľ odrazu slnečného svetla je taktiež u každého iný. Najviac svietivý je NYSA, opakom je ARETHUSA, ktorá je ako čierna doska. Tri štvrtiny asteroidov obsahujú uhlík (tzv. C-typ) a sú veľmi šedé a slabo viditeľné (napr. CERES a HEKTOR). EUNOMIA je zasa hrdzavo červená (S-typ) bohatá na horčík, železo a ich zlúčeniny, rovnako ako IRIS. Päť percent malých planétiek sa skladá zväčša z kovových prvkov (M-typ). Jeden z najväčších asteroidov je HEKTOR, planétka z trójskej skupiny. Pretože odraz svetla od neho sa mení, je pravdepodobné že má nepravidelný tvar. Medzi ďalšie významné asteroidy patria minimálne dva: VICTORIA a PALLAS, ktoré obiehajú navzájom okolo seba. Asteroidy sú pozostatkami vzniku Slnečnej sústavy a Jupiterova gravitácia zrejme zabránila spojeniu sa pásu asteroidov. Teraz nám tak môžu zodpovedať množstvo otázok. Prázdne miesta Pás asteroidov netvorí jednoliaty celok zložený z planétiek. V skutočnosti sa tam nachádza niekoľko medzier. V roku 1866, astronóm Daniel Kirkwood vysvetlil tieto medzeri ako dôsledok pôsobenia Jupiterovej príťažlivosti. Ako Jupiter obieha okolo Slnka, ich vzájomným pôsobením sa vytvára silný ťah a spôsobujú tak malé zmany v orbitoch jednotlivých asteroidov. Táto drobná odchýlka každým rokom vytvárala a vytvára tieto prázdne miesta. To isté vidieť aj pri pôsobení Saturnových mesiacov na jeho prstence.