Slová zomierajúceho cisára boli pravdivé. Jeho'ríša bola od leta 1914 vo veľ­kej vojne, ktorá však bola iná ako predchádzajúce. Bola to svetová vojna, ktorú viedli miliónové armády, trvala štyri roky-a strhávala do svojho víru celé národy, vnikala do každej rodiny. Jej ničivosť ohrozovala stabilitu štátov, najmä národ­nostne nejednotných, akým bolo aj Rakúsko-Uhorsko. Za ..Rakúšanov" sa pokla­dala už len hŕstka starých šľachticov, dôstojníkov a úradníkov. Ostatní občania boli Nemci. Madári, Česi, Slováci. Srbi, Chorváti, Rumuni atď. A tým sa veru ne­chcelo zomierať na bojiskách za záujmy monarchie, ktorá ich vlastné národné požiadavky nemilosrdne potláčala. Aj po slovenských dedinách a mestečkách behali vojnoví nadšenci, ktorí volali: „Nech žije vojna!" Slováci však prijali správu o vypuknutí vojny s nevôľou a odpo­rom. Vojaci rukovali bez nadšenia a sympatie slovenskej verejnosti boli skôr na stra­ne nepriateľov Rakúsko-Uhoŕska - slovanského Ruska a Srbska. Maďarská vrch­nosť nastolila na Slovensku teror a začala prenasledovať slovenských národovcov. Slovenskí predstavitelia vyhlásili politickú pasivitu. Uvedomovali si. že ak by Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrali. Slováci by mali nádej získať národ­né .práva a oslobodiť sa spod národného útlaku. Na začiatku vojny to však bola len iskierka-nádeje, lebo nemecká armáda začala vojnu s mohutným nasadením. Napriek tomu sa vojna nevyvíjala podľa nemeckých predstáv. Na východe mobi­lizovalo Rusko skôr ako sa predpokladalo a prešlo do útoku. Už na jeseň 1914 sa ruské vojská priblížili ku Karpatom. Boje v Karpatocb prebiehali počas celej zimy 1914-1915. V tom čase ruské vojská obsadili východoslovenské mestečká - Medzilaborce. Sninu. Humenné, Svidník, Bardejov a Stropkov. V Poľsku sa ruská armáda priblížila až k Moravskej bráne, čím vznikla možnosť, že krajiny i celé Slovensko. Sympatie mnohých Slovákov boli na strane ruských vojsk. Proruské nálady sa prejavili v tom. že viacerí slovenskí vojaci prešli dobrovoľne do ruského zajatia, ale aj v tom. že vznikli plány na vymanenie sa z Uhorska a jeho pričle­nenie k Rusku. Myšlienky, ktoré vznikli počas ruskej ofenzívy, ostali na Slovensku živé aj po zatlačení ruskej armády za Karpaty v máji 1915. Niektorí Slováci uvažovali o možnosti vytvoriť spoločný poľsko-česko-sloven- ský štát. Za agitáciu v prospech tejto myšliénky boli väznení farár Jozef Kačka a notár Jozef Messerschmidt. _ Najvýhodnejšie sa však ukazovalo spojenie českých krajín a Slovenska do jed­ného štátu. Túto myšlienku na Slovensku spočiatku presadzovali najmä bývalí hlasisti vedení Vavrom Srobárom. ktorí úzko spolupracovali s Ceskoslovanskou jednotou v Prahe. O budúcom osude Slovákov a Čechov sa však rozhodovalo mi­mo ich územia kruhoch zahraničného odboja.