R      Slovenskí politici pozorne sledovali dianie na frontoch i v politike. Uvedomo­vali si. že v tejto vojne sa rozhoduje aj 0 osude slovenského národa. Podarilo sa im dobre rozložiť svoje sily. V Turčianskom Sv. Martine pôsobilo vedenie Slovenskej národnej strany na čele s Matúšom Dulom. V neďalekom Ružomberku pôsobil Andrej Hlinka a veľ­mi aktívny Vavro Šrobár.'V Bratislave bolo centrum slovenských sociálnych de­mokratov na čele s Emanuelom Lehockým. V Budapešti pôsobil Emil Stodola a poslanec uhorského snemu Ferdiš Juriga. Vo Viedni mimo dosahu uhorských úradov pôsobila skupina na čele s Milanom Hodžom. V priebehu roka 1918 začali vystupovať proti Uhorsku aj domáci slovenskí po­litici. Do prvomájovej rezolúcie v Liptovskom Sv. Mikuláši vložil Vavro Šrobár požiadavku utvorenia spoločného štátu Cechov a Slovákov. Uhorské úrady ho za to uväznili, ale lavína sa už nedala zastaviť. Definitívne rozhodnutie o utvorení spoločného štátu s Čechmi urobili sloven­skí politici ňa tajnej porade v Turčianskom Sv. Martine 24. mája 1918. Tu sa slo­venskí politici rozhodli rozísť sa s Uhorskom a vytvoriť spoločný štát s Čechmi. Toto rozhodnutie však bolo treba deklarovať aj verejne. Pod tlakom uhorských úradov to bola stále ťažká úloha. Predseda Slovenskej národnej strany Matúš Du­la začal organizovať Slovenskú národnú radu. Postupne, po poradách s ostatný­mi politikmi, jej zloženie utváral tak. aby reprezentovala všetky slovenské politic­ké smery. Uvažovalo sa o "tom. že sa pripraví verejné zhromaždenie slovenských delegátov. Ak by uhorská vláda zhromaždenie nepovolila, SNR mala pôsobiť tajne. Vojna sa blížila ku koncu. Maďarskí politici, ktorí pochopili, že vojnu prehrali, chceli robiť voči Slovákom ústretovejšiu politiku a získať ich tak na zotrvanie v Uhorsku. Preto im verejné zhromaždenie povolili. To sa konalo 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine. Na ňom sa verejne ustanovila Slovenská ná­rodná rada a prijalo sa vyhlásenie, ktoré sa nazýva Martinská deklarácia. V nej sa Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Medzitým v Prahe 28. októbra Národný výbor prevzal moc a prijal prvý zákon, ktorým bola vyhlásená Česko-slovenská republika. Rakúsko-Uhorsko bolo vo voj­ne porazené a rozpadlo sa.