Československá republika bola mnohonárodnostným štátom. Okrem Slová­kov a Čechov žili na jej území národnostné menšiny, ktoré sa stali trvalým prob­lémom novoutvoreného štátu.Najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku boli maďarskí obča­nia. Novým pomerom sa veľmi ťažko prispôsobovali, lebo z vládnuceho národa v bývalom Uhorsku sa stali zrazu národnostnou menšinou. Druhou najsilnejšou menšinou na Slovensku boli Nemci. Ďalšími národnosťami boli Ukrajinci a Rusí- ni. Kým v bývalom Uhorsku im hrozilo splynutie s vládnucim maďarským náro­dom, nový štát umožňoval všestranný rozvoj ich národnej samobytnosti. Pri sčí­taní obyvateľstva sa prvýkrát objavila aj židovská národnosť (70 000 ľudí), ku kto­rej sa prihlásila polovica obyvateľstva židovského vierovyznania. Osobitnú národnostnú skupinu tvorilo aj 120 000 Čechov, ktorých väčšina prišla pracovať na Slovensko do štátnych služieb po roku 1918.Pri vytyčovaní hraníc štátu sa československá vláda zmluvne zaviazala zacho­vávať politické, občianske a kultúrne práva menšín. Všetky národnostné menšiny na Slovensku mali svoje politické strany a zástupcov v parlamente. Vytvárali si odborové, mládežnícke, ženské, kultúrne a telovýchovné organizácie. Vydávali množstvo novín, časopisov a kníh vo svojom materinskom jazyku. V oblastiach, kde žil primeraný počet občanov príslušnej národnosti (aspoň 20 % obyvateľ­stva), jestvovali materské/základné, stredné a učňovské školy s vyučovacím jazy­kom maďarským, nemeckým, ukrajinským a rusínskym. V týchto oblastiach sa materinský jazyk mohol používať aj v úradnom styku.Národnostná pestrosť na Slovensku neprinášala iba problémy či konflikty, ale aj kladné podnety. Väčšina slovenského obyvateľstva a príslušníkov iných národ­ností žila v zhode. Spájali ich spoločné hospodárske, občianske a sociálne záujmy i starosti, aj keď na riešenie mnohých vecí mohli mať rozdielne názory. Zvlášť podnetne pôsobilo najmä vzájomné kultúrne ovplyvňovanie a spolupráca pred­staviteľov vedeckého a umeleckého života. Veľká časť obyvateľov na Slovensku ovládala okrem materčiny jeden až dva cudzie jazyky, čo bolo nevyhnutné nielen v hospodárskom živote, ale aj v každodennom styku spoluobčanov. i Národnostný problém v strednej Európe a teda aj na Slovensku bol veľmi citli­vý. Nikdy sa ho nepodarilo riešiť tak, aby boli spokojné všetky národnosti.