Vypracovala:Mgr. Hana Oreničová



2. Opisný slohový postup. Opis a pozorovanie.

 

 

Pri každej práci treba vedieť pozorovať. Pozorovanie je základom vedecko-výskumnej činnosti. Nie bez dôvodu si dal Ivan Petrovič Pavlov zavesiť na dvere svojho laboratória nadpis „Vedieť pracovať“. Ani Tomáš Edison sa bezdôvodne nehneval na svojich asistentov, že si za šesť mesiacov cestou do práce nevšimli čerešňový strom. Charles Darwin o sebe napísal: „Myslím, že prevyšujem priemerných ľudí v tom, že si všimnem okolnosti, ktoré ľahko ujdú pozornosti, a v tom, že ich dôkladne pozorujem." Proces ľudského pozorovania a poznávania sa začína zmyslovým vnímaním sveta. Nevyhnutnou podstatou rozvoja myslenia a rozvoja teoretických poznatkov sú informácie o konkrétnych vlastnostiach predmetov a javov, ktoré sú získané zmyslovými orgánmi (receptormi). Schopnosť pozorovať umožňuje človeku samostatne získať väčší počet informácií, ľahšie riešiť problémy a priemernejšie sa správať v rozličných situáciách.

 

 

Ako sa cvičiť v pozorovaní a v opise:

 

 

  1. Prvým predpokladom je mať jeden stály záujem, záľubu. Treba vedieť niečo o všetkom a všetko o niečom. Ten, kto sa zaujíma o autá, by mal povedať, že pred domom nestojí červené auto, ale podať presnejšiu informáciu.

     

  2. Pozorované javy treba vyjadriť slovami. To predpokladá dobre poznať presné pomenovania.

     

  3. Veľkou pomocou sú cvičenia v podrobnom opisovaní predmetov, cvičenia v rýchlom porovnávaní predmetov za skracujúci sa čas.

     

Čo je pozorovanie: Pozorovanie - je cieľavedomé (sústredené) zmyslové vnímanie. Je to sústredenie pozornosti s istým cieľom- zapamätať si, vyjadriť slovami, hudbou. Najvyšším stupňom pozorovania je vedecké- analytické pozorovanie. Jeho fázy sú takto spracované:

 

 

  1. domnienka (laický predpoklad),

     

  2. hypotéza (vedecký predpoklad spojený s vlastnými predpokladmi),

     

  3. a, pozorovanie ; b, pokus- experiment- zásah do deja,

     

  4. potvrdenie hypotézy alebo domnienky.

     

Funkcia a obsah opisu, druhy opisu: funkciou opisu je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť pozorovaný predmet, jav, čiže vystihnúť jeho znaky, črty, vlastnosti (ako vyzerá, čo to je?, aký má účinok?, z čoho sa skladá?,.. čiže, musíme ho zatriediť, klasifikovať. Opis, najmä odborný, býva často súčasťou výkladu, v ktorom sa vysvetľujú vzťahy a funkcie javov i predmetov. Od funkcie opisu závisí, ktoré znaky a vlastnosti objektu ako uvidíme, či ich budeme iba opisovať na základe zmyslového vnímania alebo na základe analytického pozorovania. Podľa toho rozlišujeme opis:

 

 

    • Jednoduchý (praktický)

       

    • Odborný a umelecký (náladový)

       

Každý z týchto opisov môže byť statický- opisuje objekt v stave pokoja alebo dynamický - opisuje objekt v pohybe alebo opisuje následnosť činností pri tvorbe niečoho - opis pracovného postupu - v tomto opise sa vymenúvajú príčinné a časovo následné pracovné úkony, ktoré treba vykonať pri realizácii istého deja. Na rozdiel od rozprávania, nejde v ňom o jedinečný príbeh, ale prostredníctvom enumerácie úkonov sa percipientovi predkladá návod na činnosť, ktorá je opakovateľná a v ktorej niet dejového napätia. Niekedy sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho pozoruje alebo vníma pohybujúca sa osoba - opis s dejovým rámcom (dejový opis) - často sa vyskytuje v publicistickej a v umeleckej literatúre. Pri opise zložitejšieho pracovného postupu ide často o hybrid (zmiešaný útvar) statického a dynamického opisu.

 

 

 

Kompozičná stránka opisu tiež závisí od jeho funkcie. Kompozícia veľmi neovplyvní obsah opisu, je efektívnejšie načrtnúť si kompozičný plán- napr. opis zhora dolu, od hlavy k nohám, od podstatných znakov k menej podstatným a pod. Základné jazykové prostriedky opisu sú podstatné mená, prídavné mená, príslovky spôsobu a miery a slovesá. Štylizácia opisu závisí od druhu opisu. V statickom, najmä odbornom opise, prevláda menné vyjadrovanie, pasívum (trpný rod) a polovetné príčasťové konštrukcie. V dynamickom opise prevláda slovesné vyjadrovanie. Za hlavný dynamizujúci prostriedok pokladáme slovesá, ale niekedy možno dynamickosť opisu zvýšiť tým, že ich vynecháme.

 

 

Opis osoby: V základných črtách sa podobá opisu akéhokoľvek predmetu. Môže byť statický alebo dynamický a podľa interferencie obsahových a formálnych modelov môže byť vecný, umelecký i hovorový.

 

 

Opis a charakteristika: slohový útvar (žáner, text) charakterizujeme 3 základnými znakmi: funkcia, obsah a forma. Charakteristika je druh opisu, ktorý na rozdiel od opisu vystihuje základné, podstatné, typické znaky. Tieto znaky zaraďujú predmet alebo jav do istej skupiny - triedy, a súčasne ho odlišujú od inej skupiny alebo jedinca. Charakteristika je vyjadrenie podstatných a rozlišovacích znakov predmetu alebo javu.

 

 

 

Kontrolné otázky:

 

 

  1. Čo je pozorovanie?

     

  2. Čím si môžeme precvičiť svoje pozorovanie? Vymenuj jeho fázy.

     

  3. Čo je opis? Aké druhy opisu rozlišujeme?

     

  4. Definuj opis pracovného postupu.

     

  5. Čo je charakteristika?

     

Použitá literatúra: Findra J.: Štylistika slovenčiny. Martin, Vydavateľstvo Osveta, 2004, str.

 

147- 150. (maturitná téma), ročník 2. SŠ